Ako žijú Slováci na Dolnej zemi

Ako žijú Slováci na Dolnej zemi
 
píše Mgr. Vladimír Ferenčík
 
Už pred rokom bola v mojej mysli myšlienka ísť sa pozrieť k Slovákom na Dolnú zem, predovšetkým do Vojvodiny a Iloku. Cestu som mal preštudovanú na internete - aj s fotografiami. Lenže lepšie raz vidieť na vlastné oči ako stokrát na internete. Pred rokom bolo potrebné cestu odložiť. V januári 2010 (17. - 20. 1.) sa naskytla príležitosť, a tak som si povedal, že sa pôjdem presvedčiť, ako že to na tej Dolnej zemi vyzerá.
 
 
Nešiel som sám. Využil som príležitosť a vybrali sme sa štyria: Mihal Belanji, ktorý pôsobí ako seniorálny kaplán v Liptovsko-oravskom senioráte; jeho manželka, ktorá je kaplánka v cirkevnom zbore v Liptovskej Porúbke; Jaroslav Hapčo, niekdajší dlhoročný kostolník, neskôr kurátor a teraz dozorca cirkevného zboru v Liptovskom Hrádku-Dovalove, kde som kedysi ako farár pôsobil 14 rokov; no a moja maličkosť, ktorá už šiesty rok pôsobí v cirkevnom zbore v Liptovskom Mikuláši.
 
Maďarsko-srbská hranica nám pripomenula niekdajší zašlý čas u nás. To preto, lebo sme počuli otázky a príkazy: Kam cestujete? Čo prevážate? Otvorte kufor auta! Ba otvorili si aj dvere auta, aby sa presvedčili, čo máme pri sebe. Poviem: už sme si od toho odvykli, ale chápem ich.
 
Prvým cieľom našej cesty bola Pivnica, dedinka a cirkevný zbor, odkiaľ pochádza už spomínaný brat Mihal Belanji. Tam sme sa ubytovali, občerstvili, odpočinuli si.
 
Na druhý deň, aby sme nepremárnili čas, nechali sme domácich "napospas" ich povinnostiam a záľubám a ja s bratom dozorcom Jaroslavom Hapčom sme sa vybrali do Iloku. Domáci nás odviezli do Báčskej Palanky, tam sme sa stretli s bratom farárom Dušanom Sajákom. A už sa nedalo nič nerobiť, lebo sme boli v jeho "zajatí"; v dobrom a príjemnom zajatí. Naše spoločné stretnutia na Slovensku, predovšetkým na zasadnutiach našej synody sa teraz preniesli do Iloku. Prekročili sme hraničný Dunaj a boli sme v Chorvátsku.
 
Uprostred nenápadných ulíc Iloku vyrastá oáza pokoja, radosti, mnohých stretnutí, námestie, ktoré má byť pamätníkom histórie, ale aj života tých, ktorí sa nehanbia za evanjelium Kristovo.
 
Vstúpili sme na posvätnú pôdu chrámu Božieho, prezreli sme si ho, počuli jeho históriu. Poznal som tento chrám, ale len z fotografií. Bol som vďačný, že som bol v ňom a mohla z mojich úst zaznieť tichá ďakovná modlitba. Povedal by som: chrám Boží je malý, ale plány s ním aj okolo neho sú veľké a vysoké, ako sme sa dozvedeli od brata farára. V tichosti a úcte sme zastali aj pri pamätníku pred farou, ktorý je venovaný biskupovi Adamovi Verešovi.
 
Farský príbytok je novopostavený a na jeho priečelí dominuje Lutherova ruža, ktorá usmerní každého okoloidúceho, ktože v tej fare býva, pracuje a kdeže sa to dostal.
 
Farársky byt je pekne zariadený - vďaka pani farárke, manželke Dušana Sajáka. Pri stavbe celého cirkevného objektu v rokoch 2000 a 2002, nemysleli len na farársku rodinu, ale aj na tých, ktorí slúžia v cirkevnom zbore. Mysleli taktiež na deti a mládež, aby sa mali kde stretávať. V zborovej sieni sme videli množstvo fotografií, ktoré zachytávajú stavebný ruch v zborovom areáli, viaceré oficiálne návštevy, slávnosť konfirmácie, ale aj prácu s deťmi. V podkroví tejto viac funkčnej budovy nájdu strechu nad hlavou aj tí, ktorí by chceli pobudnúť v Iloku a cirkevnom zbore aj dlhší čas.
 
Taktiež sme navštívili pani farárku v základnej škole na hodine náboženstva, nad mesto vypínajúcu sa Katedrálu Ivana Kapistrana, vzácnu knižnicu i vzácnych ľudí a zostúpili sme aj do slávnych ilockých pivníc. Pohostinnosť na fare bola nad očakávanie... a vystačila by nám aj na niekoľko dní.
 
Skúsenosti a postrehy?
 
Keby sme nevedeli a len prechádzali Ilokom, asi by sme nepostrehli, že žijú tam Slováci evanjelici. Treba sa zastaviť, vystúpiť z auta a s ľuďmi sa stretnúť. Počujeme peknú slovenčinu a sme radi, že v "cudzej" krajine nemáme problém rozumieť si. Spája nás spoločná minulosť, kultúra, jazyk a predovšetkým viera. Tá nás dokáže preniesť a previesť aj cez mnohé rozdielnosti, ktoré sú ovplyvnené tým, kto sa v ktorej krajine nachádza.
 
Niekto by možno mávol rukou a povedal by, nech sa tí zvyšní Slováci prispôsobia väčšine. Strom môžeme zrezať aj presadiť, ale korene nech sa nevytínajú. Najmä keď v nich pulzuje život a je tu istota, že mnohé z nich vyrastie a prinesie svoje ovocie. Vidieť to na mladej generácii evanjelikov, na ich aktivitách v cirkevnom zbore, pri osobnom stretnutí sa s nimi. A poviem si: v tom Iloku pulzuje náboženský život oveľa viac a lepšie, než v ktoromkoľvek cirkevnom zbore u nás na Slovensku. Sme vďační bratovi farárovi aj za odvoz naspäť do Pivnice a krátku zastávku cestou v Silbaši.
 
Možno raz dôjde k osobnému stretnutiu detí, mládeže a dospelých z Iloku a Liptovského Mikuláša. A verím, že aj keď návšteva v Iloku bola prvá, nebola posledná. Prajem bratovi farárovi a jeho manželke veľa duchovných tvorivých síl, zdravia, entuziazmu v službe a Božie požehnanie.
 
V ďalšie dni sme navštívili chrám Boží v Pivnici. V Báčskom Petrovci sme sa nakrátko zastavili na fare i v kostole, ba vstúpili sme aj do domu Matice. Neobišli sme ani Biskupský úrad v Novom Sade, pozdravili sme brata biskupa Samuela Vrbovského aj ostatných, prezreli sme si centrum mesta a potom zakotvili v Starej Pazove.
 
Na každom mieste bolo možné počuť o radostiach i starostiach farárskej služby, o raste i úpadku viery. Z rozprávania domácich možno cítiť ešte stále dozvuky niekdajších vojnových nepokojov, ale aj chuť žiť, pracovať nielen na dlhých lánoch polí, ale aj na tej duchovnej roli.
 
Nech Trojjediný Boh žehná svojmu ľudu na Dolnej zemi, lebo aj tam žijú Boží služobníci a roztrúsené ovečky Božieho ľudu, ale vždy zvolávané do jedného stáda k jednému Pastierovi.
 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články