VEĽKONOČNÉ POSOLSTVÁ

VEĽKONOČNÉ POSOLSTVÁ
 
V tomto roku Veľká noc pripadá aj podľa juliánskeho a aj podľa gregoriánskeho kalendára v rovnaký deň, 4-ho apríla. Zaujímavé je a je aj zriedkavosťou, že na budúci rok tento významný kresťanský sviatok obe náboženstvá tiež oslávia v rovnaký deň a to 24-ho apríla.
 
Rímskokatolícki veriaci v našej krajine Veľkú noc pomenúvajú Uskrs a pravoslávni Vaskrs.
 
Týždeň pred Veľkou nocou sa menuje Tichý, Veľký alebo Pašiový. Začína sa na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov – bahniatok. Kvetná nedeľa pripomína triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy v Jeruzaleme. Zelené konáriky, ktoré na Kvetnú nedeľu posvätil kňaz, si ľudia dávali doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred bleskami.
 
Zelené vŕbové prútiky sa podľa pravoslávneho kalendára v kostole posväcujú po večerných Bohoslužbách na Lazarovu sobotu, ktorá má práve preto pomenovanie Vrbica. Lazarova sobota predchádza Kvetnej nedeli, ktorá má v pravoslávnom kalendári pomenovanie Cveti.
 
Veľký čiže tichý týždeň predstavuje obdobie, v ktorom vrcholí post a kresťania sa v stíšeniach a modlitbách sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú san a nočnom bdení, na pašiových sprievodoch i stále viac ožívajúcich pašiových predstaveniach.
 
Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam. Modrý pondelok svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.
 
Utorok je žltý a toto meno dostal podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa však aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.
 
O názov ďalšieho dňa v týždni: Škaredá alebo Čierna streda sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň, čiže takzvanú Popolcovú stredu.
 
Vo štvrtok pred Veľkou nocou, čiže v takzvaný Zelený štvrtok Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň, pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Omnoho dôležitejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu.
 
Veľký piatok je v kresťanskom náboženstve jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich je Veľký piatok deň prísneho, často úplného pôstu. Okrem zriekania sa niektorých jedál, pôst znamená tiché rozjímanie a izoláciu od hlučných zábav.
 
Po Veľkom piatku nasleduje Biela sobota a Veľkonočná nedeľa a po nich Veľkonočný pondelok, ktorý síce nezapadá do tohto týždňa avšak nerozlučne patrí k veľkonočným sviatkom. Názov Bielej soboty je odvodený od zvyku zažínať nové svetlo. Nový oheň symbolizoval nový život.
 
Radostná oslava zmŕtvychvstania sa niekedy začínala v sobotu večer po západe slnka posvätením ohňa, zapálila sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka – paškal. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú „rozviazané“ zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok. Keď sa rozviazali zvony, všetci sa poumývali v potoku.
 
Veľkonočná nedeľa - v tento deň sa svätí PRVÁ SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÁ – pamiatka vzkriesenia Ježiša Krista. Vzkriesenie Ježiša Krista potvrdzuje Jeho víťazstvo nad hriechom, diablom a smrťou.
 
Veľkonočná slávnosť bola prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy svätíme nedeľu ako kresťanský sviatok.
 
DRUHÁ SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÁ – Veľkonočný pondelok – vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych, a s tým spojenú radosť. Vzkriesenie Ježiša Krista je základným kameňom, na ktorom stojí naša kresťanská viera.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články