PO TITOVI TITO

Po 30-tich rokoch
 
PO TITOVI TITO
 
V dnešný deň roku 1980 v Ľubľane zomrel juhoslovanský komunistický politik a štátnik Josip Broz Tito.
 
Tridsať rokov po Titovej smrti a 20 rokov po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie“, spomienky na vysokú životnú úroveň, zriadenie a bezpečnosť vtedajšej krajiny sú ešte vždy prítomné a akoby silneli v tranzičných okolnostiach a rokoch všeobecnej krízy. Pamiatka na prezidenta SFRJ súdruha Tita pretrváva alebo až ožíva. Jeho hrobku za týchto 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie.
 
foto
 
Hrobka Josipa Broza Tita v Dome kvetov v Beogradu. Aj po 30-tich rokoch sa prichádzajú pokloniť svojmu najvyššiemu veliteľovi a uctievanému predákovi (Foto Tanjug)
 
Prečo sa vlastne tak významnej osobnosti našich novších dejín nevenúva patričná pozornosť?
 
Známe heslo Po Titovi Tito krátko po jeho smrti sa prestalo skandovať. Početné piesne v ktorých sa oslavoval a ospevoval boli neželateľné až zakázané. Obrazy s jeho podobizňou boli odstránené a naše dejiny po druhej svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj na školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného štátnika svetového mena a rešpektu, sa stal opovrhovaná osobnosť, ktorú naša nová politická elita obviňovala za všeličo a všetko a hlavne za komunizmus a za Goli otok, kam údajne neraz na doživotné väzenie odvádzali oponentov Titovej ideológie. Súdruh Tito sa previnil aj za vysoké pôžičky, ktorými zabezpečoval blahobyt takmer všetkým obyvateľom a ktoré krajina musela splácať aj po jeho smrti, aj za to, že neuviedol demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel byť iba súdruhom...
 
V období po jeho smrti boli zahriakovaní historici ktorí mienili, že sa vtedajšia SFRJ inak nemohla udržať. Dnes je už však aj slepcom jasné, že sa po Titovej smrti začali dezintegračné procesy SFRJ.
 
Z vtedajšej veľkej Juhoslávie dnes je už 6 samostatných štátov a aj siedme Kosovo je už uznané mnohými krajinami. Mestá, ktoré pred 30 rokmi hrdo niesli Titovo meno, dnes sú premenované. Také mestá boli v každej juhoslovanskej republike a v dvoch pokrajinách: Titovo Velenje (Slovínsko), Titov Veles (Macedónsko), Titova Mitrovica (Kosovo), Titograd (Čierna Hora), Titovo Užice (Srbsko), Titova Korenica (Chorvátsko), Titov Vrbas (Vojvodina) a Titov Drvar (Bosna a Hercegovina). Hlavné ulice vo všetkých juhoslovanských mestách spravidla niesli Titovo meno. V Srbsku sa už názvy týchto ulíc či námestí s Titovým menom vytratili a zachovali sa iba v multinacionálnej Vojvodine a zriedkavo v Belehrade či južnejšieho od nášho sídelného mesta . Úhrne 174 miest v Srbsku ešte vždy má ulicu Maršala Tita.
 
V Kulpíne ju tiež máme a ako spomienku na prezidenta, ktorý spravoval našu krajinu takmer 30 rokov, máme aj park pred kaštieľom, kde bolo posadených 88 ihličnanov symbolizujúcich 88 rokov života Josipa Broza Tita.
 
Katarína Pucovská
 
Josip Broz Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom JSFR. Narodil sa 25. mája 1892 v Kumrovci. V 2. sv. vojne bol vodcom antifašistického odbojového hnutia, po vojne sa rozišiel so Stalinovou Kominternou, čoho dôsledkom bola izolácia od vývoja v ostatných východoeurópskych krajinách. Neskôr a následkom toho položil základy Hnutia nezúčastnených krajín.
 
Počiatky Hnutia nezúčastnených krajín siahajú do roku 1955, kedy sa v Bandungu (Indonézia) konala Ázijsko-Africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi západom a východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, hlavne cez iniciatívu prezidenta Juhoslávie Tita. Za najprominentejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito (Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India) a Gamál Abdal Násir (Egypt).

Komentárov  

+1 #1 nokijan 2010-05-05 13:41
U doba Tita imali smo mir, posao, besplatno zdravstvo i skolstvo, najcenjeniji pasos u svetu.
Njegova sahrana je bila najveca sahrana u proslom veku u svetu, po broju prisutnih stranih drzavnika i delegacija. Time mu je ceo svet odao pocast i priznanje.
Ostavio je toliko mocnu drzavu za sobom, da je onima koji su dosli na vlast posle njega, trebalo 20 godina da je rasture, pricemu je mnogo ljudi stradalo.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články