- Podrobnosti
-
Uverejnené 4. 05. 2010
Po 30-tich rokoch
PO TITOVI TITO
V dnešný deň roku 1980 v Ľubľane zomrel juhoslovanský komunistický politik a štátnik Josip Broz Tito.
Tridsať rokov po Titovej smrti a 20 rokov po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie“, spomienky na vysokú životnú úroveň, zriadenie a bezpečnosť vtedajšej krajiny sú ešte vždy prítomné a akoby silneli v tranzičných okolnostiach a rokoch všeobecnej krízy. Pamiatka na prezidenta SFRJ súdruha Tita pretrváva alebo až ožíva. Jeho hrobku za týchto 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie.
Hrobka Josipa Broza Tita v Dome kvetov v Beogradu. Aj po 30-tich rokoch sa prichádzajú pokloniť svojmu najvyššiemu veliteľovi a uctievanému predákovi (Foto Tanjug)
Prečo sa vlastne tak významnej osobnosti našich novších dejín nevenúva
patričná pozornosť?
Známe
heslo Po Titovi Tito krátko po jeho smrti sa prestalo skandovať. Početné
piesne v ktorých sa oslavoval a ospevoval boli neželateľné až zakázané.
Obrazy s jeho podobizňou boli odstránené a naše dejiny po druhej
svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj na
školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného štátnika
svetového mena a rešpektu, sa stal opovrhovaná osobnosť, ktorú naša
nová politická elita obviňovala za všeličo a všetko a hlavne za
komunizmus a za Goli otok, kam údajne neraz na doživotné väzenie
odvádzali oponentov Titovej ideológie. Súdruh Tito sa previnil aj za
vysoké pôžičky, ktorými zabezpečoval blahobyt takmer všetkým obyvateľom
a ktoré krajina musela splácať aj po jeho smrti, aj za to, že neuviedol
demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel
byť iba súdruhom...
V období
po jeho smrti boli zahriakovaní historici ktorí mienili, že sa
vtedajšia SFRJ inak nemohla udržať. Dnes je už však aj slepcom jasné, že
sa po Titovej smrti začali dezintegračné procesy SFRJ.
Z
vtedajšej veľkej Juhoslávie dnes je už 6 samostatných štátov a aj
siedme Kosovo je už uznané mnohými krajinami. Mestá, ktoré pred 30 rokmi
hrdo niesli Titovo meno, dnes sú premenované. Také mestá boli v každej
juhoslovanskej republike a v dvoch pokrajinách:
Titovo Velenje (Slovínsko), Titov Veles (Macedónsko), Titova Mitrovica
(Kosovo), Titograd (Čierna Hora), Titovo Užice (Srbsko), Titova Korenica
(Chorvátsko), Titov Vrbas (Vojvodina) a Titov Drvar (Bosna a
Hercegovina). Hlavné ulice vo všetkých juhoslovanských mestách spravidla
niesli Titovo meno. V Srbsku sa už názvy týchto ulíc či námestí s
Titovým menom vytratili a zachovali sa iba v multinacionálnej Vojvodine
a zriedkavo v Belehrade či južnejšieho od nášho sídelného mesta .
Úhrne 174 miest v Srbsku ešte vždy má ulicu Maršala Tita.
V Kulpíne
ju tiež máme a ako spomienku na prezidenta, ktorý spravoval našu
krajinu takmer 30 rokov, máme aj park pred kaštieľom, kde bolo
posadených 88 ihličnanov symbolizujúcich 88 rokov života Josipa Broza
Tita.
Katarína Pucovská
Josip Broz Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom JSFR. Narodil sa
25. mája 1892 v Kumrovci. V 2. sv. vojne bol vodcom antifašistického
odbojového hnutia, po vojne sa rozišiel so Stalinovou Kominternou, čoho
dôsledkom bola izolácia od vývoja v ostatných východoeurópskych
krajinách. Neskôr a následkom toho položil základy Hnutia
nezúčastnených krajín.
Počiatky
Hnutia nezúčastnených krajín siahajú do roku 1955, kedy sa v Bandungu
(Indonézia) konala Ázijsko-Africká konferencia, kde sa účastnícke
krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi západom a východom
(Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v
Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené
základy hnutia, hlavne cez iniciatívu prezidenta Juhoslávie Tita. Za
najprominentejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito
(Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India) a Gamál Abdal Násir (Egypt).
You have no rights to post comments
Komentárov
Njegova sahrana je bila najveca sahrana u proslom veku u svetu, po broju prisutnih stranih drzavnika i delegacija. Time mu je ceo svet odao pocast i priznanje.
Ostavio je toliko mocnu drzavu za sobom, da je onima koji su dosli na vlast posle njega, trebalo 20 godina da je rasture, pricemu je mnogo ljudi stradalo.