SILBAŠSKÉ ČARO VIŠIEŇ

SILBAŠSKÉ ČARO VIŠIEŇ
 
Symbolom Silbaša sú už dlhé roky sladké letné pochúťky – melóny a dyne, no ulice a záhrady tejto osady krášlia aj početné stromy višieň, o nič menej zvláštneho ovocia. Spolok silbašských žien sa práve z toho dôvodu rozhodol preukázať úctu práve tomuto ovociu a v nedeľu, 6. júna usporiadaná bola nevšedná manifestácia výstavného rázu pod názvom – Čaro višieň.
 
foto
 
Organizáciu tohto podujatia prevzali členky silbašského Spolku žien, pričom finančnú pomoc dostali aj z obce Báčka Palanka a svojím spôsobom sa k manifestácii pričinil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu, ale aj niekoľkí silbašskí súkromní podnikatelia.
 
Vo výstavnej časti manifestácie mali návštevníci príležitosť pozrieť si výsledky usilovných rúk členiek spolkov žien z: Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Kysáča, Lalite, Maglića, Paragov, Pivnice, ako aj samotných domácich Silbašaniek. Symbol višne nechýbal ani na rôznych druhoch výšiviek a samozrejme hostia si mohli pochutnať na vynikajúcich tortách a koláčoch, samozrejme – višňových.
 
Program manifestácie otvorila a prítomných pozdravila najprv predsedníčka silbašského Spolku žien Stanislava Kvrgić po srbsky a potom aj Katarína Ušiaková po slovensky. Hosťom sa prihovorila aj Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, pôvodom tiež Silbašanka. Piesňou Višnjičica rod rodila sa obecenstvu predstavili žiaci silbašskej Základnej školy Bratov Novákovcov a potom aj folklórny súbor Silbašaník piesňou Zakvitla čerešňa. V programe sa potom striedali vystúpenia domáceho folklórneho súboru Silbašaník a školského súboru z Paragov.
 
Význam višieň svojím spôsobom povzdvihol aj Budimir Popadić, spisovateľ z Nového Sadu, pôvodom Silbašan, ako aj členka Spolku žien Katarína Širková. Záverom programu bola obecenstvu premiérne predstavená nová detská hra folkórneho súboru Silbašaník pod názvom Strašiaci.
 
Silbašský Spolok žien síce existuje len 2 roky, no podujatiami, ktoré organizuje, nezaostáva za inými spolkami tohto druhu.
 
Vladislava Lovásová

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články