Dolnozemský jarmok v Rumunsku

Dolnozemský jarmok v Rumunsku
 
V rumunskom Nadlaku v sobotu prebiehalo tretie stretnutie dolnozemských Slovákov. Aj tohto roku sa Slováci zo Srbska, Maďarska a Rumunska stretli Na jarmoku tradičných jedál, starých remesiel, ručných prác a slovenskej dolnozemskej literárnej a inej tvorby.
 
foto
 
Aradáčske meškárky
 
 
Pod nadlackou túrňou - odzneli tóny dychového orchestra Nadlačanka a potom aj otváracie príhovory hostiteľov a hostí, medzi iným aj predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej – Melichovej a riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miliny Sklabinskej.
 
foto
 
Petrovčania sa predstavili s výrobou klobás
 
Na tohtoročnom stretnutí nechýbali ani Bratislavčania, ktorí urobili radosť najmä tým najmladším, s divadielkom pre deti – Gašparko.
 
foto
 
Kysáčanky uvarili sármu
 
Slovákov zo Srbska prezentovali Vojvodinčania z Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Kysáča a Aradáča. Ponúkala sa petrovská štipľavá klobása, kysáčska sárma, makové pochúťky, kmotrovské koláče a iné. Spev a tanec mali na starosti novosadskí Šafárikovci a aradáčske meškárky, medzi remeslami boli zastúpené kovačické obrazy, majstrove Nemčekove husle, Pavelkove klobúky, či majstrove Klátikove drevotokárske výrobky, vyfintené cirokové metly, tiež výšivky našich žien.
 
foto
 
Svoje výrobky na nadlackom jarmoku vystavoval aj pán majster Ján Pavelka - petrovský kalapoš
 
Vojvodinská delegácia bola však ubytovaná v maďarskom mestečku Makó. Tak za tri dni až 12-krát prechádzala cez hranicu. Samozrejme, aj s únavným takmer hodinovým zdržiavaným sa na rumunskom priechode. Hoci sme mali aj nové cestovné doklady, bolo vidno, že do Európy predsa nepatríme.
 
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Andrea Speváková

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články