Desaťročné dejiny Komorného zboru Musica viva

V Petrovci dnes jubilejný koncert Komorného zboru Musica viva
 
Desaťročné dejiny Komorného zboru Musica viva
 
Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca s pomocou Božou a zvlášť ďakujúc úsiliu jeho zakladateľke – hudobníčke Mariene Stankovićovej – Krivákovej bol založený v roku 2000 podjeseň, po tom ako spomenutá učiteľka hudby absolvovala seminár pre dirigentov. Seminár prebiehal v mestečku Diviaky v SR a na ňom nielenže mala príležitosť počuť rady popredných odborníkov, lež aj spomenutí odborníci nezamietli vypočuť nadšenca, ktorý v sebe nosí túžbu po rokoch v Petrovci oživiť zborový spev.
 
foto
 
Hnaná túžbou, plná pekných dojmov a vedomostí naša umelecká vedúca za krátky čas zoskupila milovníkov hudby – väčšina boli milovníčky, a už 8. novembra na Deň učiteľov zaspievali pár nacvičených pesničiek v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. Potom sa to už rozbehlo!
 
O speve nového zboru sa niesli pekné chýry, takže pre nových členov nebola núdza, okrem mužských. Prečo sa muži aj dnes ťažko zapájajú do zborového spevu v Petrovci? Ťažko povedať, ale ignorujúc také „maličkosti“ zbor spieval, už či za pomoci jedného muža Svetoslava Majeru, neskoršie Pavla Maglovského, alebo si vypožičal aj hlas Miroslava Hemelu. Keď členky zboru videli, že z nás mužov malý osoh, samé sa chopili práce a ich spev, a to krásny, zostal zaznamenaný aj na cédečku.
 
O desaťročnej nepretržitej práci zboru dal by sa napísať román, ale preto že málokoho zaujímajú cudzie starosti, - zvlášť nie problémy jedného speváckeho zboru, uvádzam iba to najpodstatnejšie.
 
Na repertoári zboru boli najprv nestarnúce melódie, tiež piesne duchovné, vážna hudba ako i ľudové piesne. Vystupovalo sa na SNS, v kostole, na rôznych kultúrnych podujatiach, jedným slovom všade kde chýbala „pekná hudba a pekné úzadie“.
 
Zbor pôsobil pri MOMS v Petrovci a každý rok absolvoval okolo 20 vystúpení, tak doma ako i v zahraničí. Na prvý zahraničný zájazd zbor vycestoval v roku 2002 do Slovenskej Republiky, do mestečka Dolná Krupá.
 
V roku 2003 zbor už bol afirmovaný a nechýbal takmer na žiadnej verejnej udalosti, počnúc od cirkevných podujatí – Svetový deň modlitieb, Veľká noc, Cyrilo-metodský večierok i iné, ako i stretnutiach zborov napr. v Selenči, na prehliadke súborov a zborov v Petrovci, na festivale Tancuj tancuj, ochotne zaspieval aj na otváraní výstav, na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, na SNS v Petrovci, v Šíde... Mali sme aj hostí z Turčianskych Teplíc v spolupráci s Gymnáziom Jána Kollára v Petrovci a ako šľahačka na tortu bola prezentácia prvého CD Komorného zboru Musica Viva 21.12. v preplnenej sieni SVD v Petrovci. Roku 2003 zbor si vyšliapal cestu, ktorou až dodnes kráča a vedľa tej hlavnej cesty urobil aj úvrate, kde členovia chvíľku postoja, v nových neznámych mestám a s novými, stále pribúdajúcimi priateľmi.
 
foto
 
Známosti sa rozširovali a ponúkali ďalšie možnosti spolupráce. Tak už v roku 2004 do Petrovca zavítal zmiešaní spevácky zbor Domovina z Braväcova pri Brezne zo Slovenskej Republiky. Spomienky, ktorými sa v tom roku zviazali dva zbory, nemožno roztrhnúť, lebo sa družba zborov zmenila na rodinné a osobné známosti. Takých a podobných kontaktov s rokmi ďalej pribúdalo.
 
Avšak, aj veľa dobrého vie uškodiť. Tak aj náš spev mnohí začali považovať za samozrejmosť, pritom však o naše potreby nedbali, zanietenosť ochabla a začalo nás ubúdať. Na Tancuj, tancuj, ktoré bolo v Jánošíku vedúca sotva zoskupila nevyhnutný počet členov. Keď však prišlo ku „lámaniu chleba“ a zvlášť keď sa stala otáznou už pred rokom zakreslená cesta do Slovenskej Republiky, prúdy sa pohli, našli sa aj dináre a my sme opätovali návštevu Braväcovu koncom augusta.
 
Po zájazde do SR vystúpili sme ešte v novosadskom Šafáriku a potom znovu kríza. Vystal aj tradičný vianočno – novoročný program a „každý pošiel svojou cestou“...
 
Celý rok 2006 a značnú časť roka 2007 zbor Musica viva bol iba ženský spevácky zbor, avšak úspešný a vydal i CD.
 
Pred koncom roku 2007 do zboru sa znovu vrátili mužské hlasy – až štyri. Razom sa spievalo na vianočno – novoročnom koncerte – a to pekne.
 
foto
 
V roku 2008 sme mali habadej vystúpení. Boli sme aj na Slovensku v Braväcove. Ale najkrajší zážitok bolo vystúpenie v novosadkej synagóge. Tam sa dostávajú iba tí najlepší, a ešte keď obecenstvo tlieska do taktu piesní a keď spevákov vyprevádza z pódia potleskom, aký si v kariére nepočul tomu sa povie, že je to koruna, a odplata za zriekanie sa a viacročnú námahu.
 
V tom roku sa udiala možno i historická udalosť. Po prvý raz sa v Petrovci stretli 4 najúspešnejšie slovenské zbory z Vojvodiny: Šafárik z Nového Sadu, Stará Pazova, Zvony zo Selenče a Musica Viva a nám sa dostali slová chváli nielen od obecenstva ale aj od členov ostatných zborov, ktorí sa pochvalne zmienili aj o organizácii sústredenia.
 
Rok 2009 by bol najobyčajneším zo všetkých: vystúpenia, zájazd za hranice, potlesky... keby ho neskalil vianočno – novoročný koncert v chráme Božom v Petrovci. Pre tento koncert sme sa náročne priprávali, lebo mal odznieť v zvláštnom prostredí a pred auditóriom, ktoré má osobitný vzťah voči chórovému spevu. Mali sme aj hostky z gymnázia. Aby koncert nebol jednotvárny, pán farár dovolil, aby sa odspievalo aj pár „necirkevných“ pesničiek. Napriek tomu, že sme ich pozorne vyberali a dbali aby pekne zneli v kostolnom ambiente, dozvuky neboli najpriaznivejšie a nevystali ani poznámky, že také piesne nepatria do chrámu. Odvtedy zbor nevystupoval v petrovskom kostole.
 
foto
 
Ajhľa, za nami ide byť aj jubilejný rok 2010. O jubilantoch hádam všetko najlepšie. Všetka česť a vďaka za vytrvalosť, obetavosť, za zriekanie sa, za lásku k hudbe, za obete, na ktorých by jej pozávidel aj sám Herkules, patrí našej umeleckej vedúcej Mariene. Vďaku si zasluhujú aj bývalí a terajší členovia zboru, že svoj voľný čas trávili na skúškach, ktoré neprebiehali vždy iba v príjemnom ovzduší. Naučili sa spievať ľudové, duchovné, cirkevné a tiež i hymnické piesne. A úloha to nebola ani trochu ľahká, lebo väčšina spievajúcich pesničky, ktoré už dávno poznala, iba pred nacvičovaním prvýkrát videla znotované ako štvorhlasné skladby vážnej hudby.
 
Čo povedať na záver?
 
Po desaťročnom spoločnom zdieľaní a prežívaní úspechov a neúspechov, my nie sme iba zbor, ale trochu početnejšia rodina, ktorá má svoju matku – umeleckú vedúcu Marienu Stankovićovú - Krivákovu. Máme nádej, že doterajšia činnosť zboru bude lákadlom pre nových milovníkov hudby, aby sa nám pripojili!
 
Pavel Maglovský

Komentárov  

+1 #2 l5 ročná Muzika VivaViera Benková 2015-05-27 20:28
Gratulácia aj odo mňa, vždy som mala dôveru k tomuto zboru, ktorý po tieto roky nás vždy krásne nielen pobavil ale aj otváral náručie do hudby a piesní...vdaka im i tým ktorí kedysi v ňom spievali i tým dnešným členom ktorí vydržia aj roky neistoty a chudoby...pozdravuje m Vás!
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 KRÁSNEnovinarka 2010-12-18 14:23
:-) Blahoželám. Koncert bol prekrásny. Nech sa vám darí aj dobudúcna.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články