6. januára: Traja králi a Badnjidan

6. januára: Traja králi a Badnjidan
 
Pravoslávni veriaci ešte od roku 380 nového letopočtu Vianoce oslavujú podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý 13 dní mešká za novším gregoriánskym kalendárom. Podľa starého kalendára silvestrovať sa bude 13.-ho januára a Vianoce pripadajú na 7.-ho januára. Štedrý deň sa oslavuje 6-ho januára a v ten istý deň sa podľa novšieho gregoriánskeho kalendára oslavuje sviatok Troch kráľov.
 
foto
 
Pravoslávne vianočné sviatky sa teda začínajú v náš sviatok Troch kráľov –čiže vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. Je to jeden z najstarších kresťanských sviatkov a pripomína deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho Syna všetkým národom. Cirkev si týmto dňom pripomínala i príchod mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Sú to Traja králi, čiže traja mudrci z Východu, opísaní v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie: Mt 2,1-12). Týto učenci z Perzie boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Ich mená sú Gašpar, Melichar a Baltazár.
 
6. januára je aj pravoslávny Badnjidan čiže Štedrý deň. V nasledujúci deň je Roždestvo Hristovo – Božić, alebo Sviatok narodenia Ježiša Krista, teda Vianoce. 8. januára je Druhá slávnosť vianočná, čiže sviatok Zboru Presvätej Bohorodičky ( Sabor Presvete Bogorodice) a 9. januára si pravoslávni veriaci pripomínajú prvomučeníka Štefana ( Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan ). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré pravoslávni veriaci svätia tri dni, aj končia.
 
V pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké povečerie sa odbavujú vo večerných hodinách alebo o polnoci. V ten večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové stromčeky alebo konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu.
 
Na Štedrý večer gazda so synmi vnáša do domu tzv. „pečenicu“, „badnjak“ a slamu. „Pečenica“ je najčastejšie prasa alebo jahňa na ražni ale môže ňou byť aj pečená morka, hus alebo kura. Toto jedlo sa však konzumuje iba na vianočný obed. Na Štedrý deň sa totiž ešte dodržiava pôst a preto sa na večeru podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, šošovica, kapustnica bez klobásy a na stole by nemal chýbať chlieb, med a cesnak, v niektorých regiónoch aj ryba. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.. Týmto dňom sa aj skončil 40 dňový pôst, ktorý predchádzal vianočným sviatkom.
 
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! (Kristus sa narodil!)
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články