K šesťdesiatinám Michala Ďugu

K šesťdesiatinám Michala Ďugu
 
Súčasný zodpovedný redaktor nášho týždenníka Hlas ľudu Michal Ďuga sa narodil 19. januára 1951 v Kulpíne. Gymnázium zakončil v Petrovci a štúdiá filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom siedmych básnických zbierok, z ktorých posledná - Krajina divých jabloní, vyšla tlačou v roku 2010. Tiež je nositeľom viacero cien a poslednú, vlaňajšiu: druhú cenu za básnický cyklus, získal na súbehu časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
 
foto
 
Michal Ďuga (foto Andrej Meleg)
 
Michal Ďuga vydal básnické zbierky Spiace motýle (1976), Krok (1979), Prometeus (1979), Zem (1986), Výklad snov (2001), Trosky ticha (2008) a Krajina divých jabloní (2010).Jeho básne sú zaradené do mnohých antológií doma a v zahraničí. Okrem poézie, píše aj prózu a literárnu kritiku, tiež prekladá zo srbského jazyka.
 
Vydal i zbierku poviedok pre dospelých Osud ľavej nohy (1997) a zbierku poézie pre deti Chytačky (1992). Napísal aj hru pre deti A už to máme (1998). Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1979.
 
TROSKY TICHA
 
Toľko toho je nového že na každom kroku
a v každom okamihu
tŕpneme strachom
že už nikdy viacej neobsiahneme
tú podstatu
nášho jestvovania -
akoby sa to vôbec aj dalo obsiahnuť
 
A niekedy stačí aj taká maličkosť
ktorou tú
tekutú čiaru
od svetlého k tmavému pivu
prekonáme
za najkratší možný čas -
akoby sa to vôbec aj dalo vymerať
 
My sa však ako aj vždy
nachytáme na tú
Trafenú hus
ktorá úspešne
pláva
námestím našej vzdialenej mladosti
a pokojne rezignujeme
 
A Bratislava aj naďalej zostane rovnaká:
nedopovedaná
lákavá a tajomná -
v podobe trosiek ticha
ktoré sme nikdy nedokázali úplne
privlastniť
ani odhodiť

 
KRAJINA DIVÝCH JABLONÍ
 
Spúšťaš sa po svahu svojich myšlienok
a hlboko v doline
pri rieke mladosti
v troskách náhodných odtlačkov
objavuješ
úsmev
 
Postoj človeče
hoci naposledy!
Možno práve na teba čaká
túlavá kométa
s rozpálenou hlavou
možno práve v tvojom pohľade
objaví tie omrviny nádeje
ktorých v jej hlave
už dlho niet
 
Preto postoj človeče
aspoň na okamih!
 
Nech vzplanie napokon
detský plač
v tejto pokornej krajine divých jabloní
kde vznešeným údelom je
aj tá obyčajná
ľudská
reč

Komentárov  

0 #4 Pan SefcikJarmila 2011-01-19 15:57
:-) Mas pravdu, vazeny spoluziak Sefcik, ze dnes uz kazdy sopliak ma sezdesiatku. A tak aj nas vazeny spoluziak, Michal Duga, nezaostava za nami. Dufam len, ze budeme mat prilezitost si pripit spolu, aspon este jeden raz, ani nie tak za uspesnu buducnost, tu si sa Michal uz dokazal, a tiez aj ty Juraj, ale za tu nasu krasnu mladost. Zdravim vas zo srdca.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #3 Pan SefcikJarmila 2011-01-19 15:18
Mas pravdu, vazeny spoluziak Sefcik, ze dnes uz kazdy sopliak ma sezdesiatku. A tak aj nas vazeny spoluziak, Michal Duga, nezaostava za nami. Dufam len, ze budeme mat prilezitost si pripit spolu, aspon este jeden raz, ani nie tak za uspesnu buducnost, tu si sa Michal uz dokazal, a tiez aj ty Juraj, ale za tu nasu krasnu mladost. Zdravim vas zo srdca.
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 Guest 2011-01-18 14:44
Milý Juraj, veľmi pekne ďakujem za pekné priania. Je pravda, že už hocikto má toľko rokov, ale taktiež verím, že práve od nás závisí, ktorú časť toho prívlastku budeme viacej zdôrazňovať a podľa toho sa aj správať. Prajem aj Tebe a Tvojej rodine dobré zdravie a dúfam, že ešte bude príležitosť aj pre stretnutie. :-)
Nahlásiť administrátorovi
+3 #1 gratuláciaJ. Šefčík s manželkou 2011-01-18 09:27
:P Milý priateľ a gymnaziálny spolužiak, dovoľ privítať Ťa medzi šesťdesiatnikmi. Dúfam, že si pochopil, že dnes má naozaj hocijaký fagan šesťdesiat rokov. Aj keď hovoria, že je to mladosť staroby, prajem Ti, aby Ťa pri dobrom zdraví ešte dlho kopali múzy a dúfam, že si ešte pri nejakej príležitosti zdvihneme čašu na zdravie.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články