Stretnutie V pivnickom poli očami účastníčky z Maďarska

Stretnutie V pivnickom poli očami účastníčky z Maďarska
 
Slováci v Maďarsku si zachovali veľa ľudových piesní, ktoré radi spievajú. Majú však málo možností zaspievať si v sprievode hudobnej kapely. Naši speváci sa preto veľmi tešia pozvaniam na festivaly sólistov slovenských ľudových piesní v Srbsku, alebo v rumunskom Nadlaku. Na týchto podujatiach môžu spievať v sprievode celého festivalového orchestra.
 
foto
 
Ildika Očovská, Bekešska Čaba, špeciálna cena (foto Andrej Meleg)
 
Podobný festival sa konal od 28. a do 30. januára v srbskej Pivnici. Pozvanie na toto podujatie dostali aj dve speváčky z Maďarska. Vďaka tomu sme sa dostali do tejto vojvodinskej slovenskej dediny, kam sa v r. 1790 prisťahovali Slováci z osád Vesprímskej (Šúr /Eška a Čerňa) a Stoličnobelehradskej stolice (Veleg, Tordaš, Ďurovo a Baračka). Osadníci týchto malých dediniek - ako sme sa dozvedeli z dejín obce - pochádzali prevažne zo západného Slovenska. Počas rekatolizácie, ktorá zúrila v časti myjavskej pahorkatiny, sa mnohí nevoľníci presťahovali do Zadunajska. Po rokoch, už dobrovoľne, hnaní žitia nevôľou, odchádzali na novú, znovu neznámu postať. Tu však zakotvili a pustili hlboké korene.
 
Po dlhej a namáhavej ceste autom sme sa ocitli v Pivnici, malej snehom pokrytej dedinke, kde nás domáci prijali napriek veľkej zime horúcou láskavosťou. Hneď prvý človek, ktorého sme sa spýtali na dejisko festivalu, s radosťou vykríkol: „Na festival ste prišli? Veď tam je aj môj syn!” A sediac na bicykli s veľkým elánom nás viedol k budove Slovenského kultúrneho a umeleckého strediska. V lepších časoch mohla byť budova majetkom miestneho poľnohospodárskeho družstva. Svedčí o tom veľké prázdne silo na dvore. Minulosť družstva nám pripomínajú aj veľké olejové kachle fungujúce cyklovaním vzduchu, ktoré sa s veľkým šuchotom snažili vykúriť divadelnú sálu. Takými „mašinami“ kúria dielne v závodoch. Keď sme vstúpili do divadelnej sály, na javisku už prebiehali skúšky. Sála ešte nebola vykúrená, preto 12-členný ľudový orchester na čele s Valentínom Grňom hral v kabátoch. Keď sa blížil začiatok festivalu, nálada a ovzdušie sa v malom kultúrnom centre dediny ohriali.
 
Do organizácie a realizácie podujatia sa zapojila celá obec, čo sa nám veľmi páčilo. Organizátori, mysliac na všetko, zostavili 10-, 15-členné výbory a komisie. Aby sme sa cítili dobre a pekne spievali, venovalo sa nám asi 200 ľudí. Predstavitelia každej vekovej vrstvy sa snažili vykonať úlohy podľa svojich najlepších schopností a znalostí. Komisiu pre kultúrno-zábavný život tvorila mládež. Účastníci boli ubytovaní v rodinách. Ženy spolku nám na večeru prichystali chutné gurmánske špeciality (sármu, slané rejteše s tvarohom – pečené trošku inak ako u nás). Kroje hodnotili staršie ženy, ktoré ešte i dnes chodia v ľudovom odeve dediny.
 
Páčili sa nám večerné zábavy, na ktorých na slovenské melódie tancovala mládež s dospelými. Dobre by bolo tento zvyk obnoviť aj u nás! V Pivnici je veľmi vďačné obecenstvo, milujúce slovenské ľudové piesne. Počas troch večerov znela hudba a spev, no obecenstvo nepretržite tlieskalo za každou zaspievanou strofou. Taký potlesk som ešte v živote nedostala!
 
Na súťaž sa prihlásili speváci z 12 Slovákmi obývaných osád Srbska: Báčskeho Petrovca, Selenče, Nového Sadu, Padiny, Šídu, Kysáča, Pivnice, Kovačice, Bieleho Blata, Hložian, Kulpínu a Báčskej Palanky. Z 22 účastníkov pochádzali zo zahraničia iba 3 speváčky. Eriku Szatmáriovú Baloghovú a mňa nominovala Čabianska organizácia Slovákov z Maďarska, kým Sanja Špoljaričová spievala vo farbách Matice slovenskej v chorvátskom Osijeku.
 
V kruhu folkloristov v Maďarsku je dôraz na autentickom prednese ľudových piesní. Interpretov slovenských ľudových piesní v Maďarsku teda charakterizuje snaha o pôvodnosť. Tomu môžeme ďakovať za to, že naši speváci na sólových festivaloch spievajú vždy najautentickejším spôsobom. Tak to bolo i v Pivnici. Cenu za špeciálny prednes ľudových piesní dostala autorka týchto riadkov, teda aj v tomto roku speváčka z Maďarska.
 
Ildika Očovská http://www.luno.hu/

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články