Konfirmačná slávnosť ako malý zázrak

Konfirmačná slávnosť ako malý zázrak
 
V poveľkonočnom období sa v našich cirkevných zboroch koná konfirmácia. Avšak, nie vždy, nie všade a nie každoročne. V niektorých prostrediach, pre malý počet konfirmandov, sa táto slávnosť organizuje iba každý druhý-tretí rok, alebo iba príležitostne. Počet detí, ktoré idú -ako to hovoríme: ku spovedi, neustále klesá. Vlani ich najviac bolo v Kysáči (59) a v Padine (47). Nasledoval Báčsky Petrovec (40) a ihneď po ňom Stará Pazova (39).
 
foto
 
Záber z vlaňajšej konfirmácie v padinskom cirkevnom zbore, ktorý vedie ThMgr. Ján Cicka
 
Keď ide o Padinu, zbor počítajúci 4 255 duší, štatistické údaje z pred dvoch rokov, teda z roku 2009, svedčia o podstatne vyššom počte konfirmovaných detí (70) vzhľadom na vlaňajší rok. Pokles zaznamenávajú aj v iných zboroch a tak napríklad pred dvomi rokmi v Petrovci bolo o 17 konfirmandov viac než vlani. V Silbaši je snáď situácia ešte horšia. Po analyzovaní vlaňajšej správy, silbašský evanjelický farár ThMgr Vladimír Lovás položil otázku a zároveň na ňu aj odpovedal: „Prečo nám hrozí zánik? Keď máš paritu 18 : 1 (teda 18 pohrebov, a len jedno dieťa narodené v jednom roku)...“ ... čo potom očakávať?
 
Novosadský zborový farár ThMgr Vladimír Obšust v poslednej Ročenke píše: „Konfirmačná slávnosť v našom zbore sa pomaly prezentuje ako malý zázrak. Totiž zoskupiť deti ku konfirmačnej výučbe je príliš komplikované v dôsledku nedostatočných komunikácií medzi novosadskými Slovákmi. Pritom ani netreba akcentovať, aké sú jazykové problémy, ktoré sa vyskytujú počas vyučovania, takže zborový farár sa snaží nielen nábožensky vzdelávať deti, ale každé stretnutie s konfirmandmi je aj akousi hodinou slovenčiny.“
 
ThMgr Olina Kolárová, farárka ev. cirkevného zboru v Šíde hodnotí, že im problémy robí slabá znalosť slovenského jazyka, ktorý sa používa ako oficiálny v našej cirkvi, v ktorom sú aj učebnice náboženstva, aj iné pomôcky a náboženská literatúra. Keďže služby vykonáva aj v Binguli, o tomto cirkevnom zbore, okrem iného v Ročenke napísala:
 
“Tichom a mŕtvotou, ktoré v nej vládnu, plače a volá po riadnom duchovnom zaopatrovaní. Bez duchovného aj kultúrneho života znalej a chtivej osoby, ktorá by sa jej skutočne mohla venovať už ani dlho neprežije. Až na niekoľko vzácnych, ale nestačiacich výnimiek väčšina občanov len v kúte stojí a čaká že niekto namiesto nich bude žiť život verejný, spoločenský, kultúrny aj duchovný.
Znepokojuje vás to?
Má nás to znepokojovať?
Nech nám Pán Boh len ochraňuje a vôľou i silou napĺňa tých spomenutých niekoľko (síce) nestačiacich, ale vzácnych výnimiek, ktoré to za nás potiahnu, ABY SME ŽILI! (Lebo žiť chceme...)
Aj Pán Boh to vie!“
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články