80 rokov ženského spolku v Hložanoch

80 rokov ženského spolku v Hložanoch
 
Do osláv Dňa Hložian, ktoré prebiehali v dňoch 5. - 8. mája, v piatok večer 6. mája zapadlo i otvorenie výstavy Spolku žien Slovenka. Táto dokumentačná výstava bola venovaná 80 - mu výročiu založenia ženského spolku. Spolkárky ňou chceli verejnosti priblížiť množstvo starších a súčasných záznamov. Vystavené sú fotografie o podujatiach, návštevách a vôbec činnosti, získané diplomy a darčekové predmety. Tiež výstavu obohatili aj staré fotografie z minulosti Hložian.
 
foto
 
Prítomných privítala predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová a výstavu otvorila predsedníčka MSS Katarína Melegová - Melichová
 
Oslavu svojou prítomnosťou poctili okrem Hložančanov aj vysokí hostia z kultúrneho a politického života u nás. Tiež aj delegácie zo SR z Holíča a Šúroviec ako i predstavitelia veľvyslanectva SR v Srbsku. Nevystali ani členky spolkov žien z B. Petrovca, Kulpína, B. Palanky, Pivnice, Silbaša... V otváracom programe vystúpili členky spolku Anna Tkáčová, J. Šepšová, Jelena Červenáková a M. Murtínová, ktoré predniesli prózu a primerané texty. Spevom večierok spestrila Zuzana Kukučková za hudobného sprievodu Rastislava Struhára a dievčenská hudobná skupina Deža Bu.
 
foto
 
Predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová vo svojom príhovore prečítala úryvky z dejín spolku:
 
„Po rozpade Rakúsko Uhorska v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov slovenská menšina sa začala v našom vojvodinskom prostredí ihneď mimoriadne aktívne prejavovať na kultúrnom poli. V povojnovom období nastal mimoriadny ruch Češiek a Sloveniek v ženskom hnutí. Prvý ženský spolok bol založený v Novom Sade v máji 1920. roku. Pobočka v Hložanoch bola založená 6. mája 1931. roku. Za predsedníčku bola zvolená učiteľka Terézia Feldyová, za podpredsedníčku Anna Podhradská, tajomníčka spolku bola Karolína Širková a pokladníčka Anna Greisingerová.
 
Predsedníčka ústredného spolku Eržika Mičátkková koordinovala a riadila prácu týchto pobočiek. Ich práca spočívala v organizačnej činnosti, cieľom ktorej bolo prilákať do spolku ženy z roľníckeho stavu. Na kultúrnom poli spolok sledoval založenie gymnázia a organizoval divadelné predstavenia. Osvetová činnosť spočívala najmä v usporadúvaní výstav a prednášok. Na poli sociálnej činnosti ústredie sa pričinilo pri zbieraní milodarov pre slovenský sirotinec v Kovačici, pomáhalo nemajetným študentom, zúčastnilo sa pri vybavení nemocnice v Belehrade.
 
Cieľom spolku bolo aj kultúrne aj duchovne vzdelávať obyčajnú slovenskú ženu.
 
Spolok organizoval pre členky najmä výlety, prednášky...
 
Činnosť spolku zanikla tesne pred vojnou. Treba však konštatovať, že tento spolok urobil mimoriadne veľký krok v oblasti vzdelávania a kultúrneho pozdvihovania žien.“
 
(údaje z knihy 250 rokov života Slovákov vo vojvodine, autorky Jarmily Hodoličovej).
 
„Aj počas druhej svetovej vojny hložianske ženy boli aktívne. Mária Semártonská, Mária Šepráková a Johana Struháriková- Cimáriková, neskôr aj Elena Korčoková, Elena Ponigerová a Anna Korčoková odnášali partizánom jedlo.
 
Po vojne založený bol Antifašisticky front žien. Predsedníčkou sa stala Mária Šepráková a tajomníčkou Johana Struháriková.
 
AFŽ bol aktívny na poli kultúrnom, konal zbierky potravín a odevu pre bojovníkov a vojnové siroty. Ženy organizovali čajanky, čítacie skupiny, agitovali aby si ženy využili hlasovacie právo.
 
Podľa toho akými zmenami prechádzala spoločnosť, aj združenia, ktoré zoskupovali ženy, menili svoje názvy, ale ich podstata zostala rovnaká: zoskupiť ženy a naplno prejaviť ich tvorivý potenciál.
 
V 50 - tych rokoch predsedníčkou ženského spolku bola Emília Milka Fábryová a tajomníčkou Jovanka Hílová. Roku 1973 organizácia bola aktívna pod názvom Konferencia pre spoločenskú aktivitu žien a za predsedníčku bola zvolená Mária Kyseľová, lekárnička. Organizovali sa výstavy ručných prác, zábavy, prednášky, rôzne programy. Výlety na Tjenište, do Sarajeva, Jajca, na Djerdap, Plitvice a inde, na ktoré si aj dnes členky spolku často zaspomínajú.
 
Roku 1983 v rámci Socialistického zväzu pracujúcich, pôsobila aj Konferencia pre spoločenské postavenie žien, ktorého predsedníčkou sa stala Viera Miškovicová a podpredsedníčkou Anna Mravíková. V tomto období ženy organizovali literárne večierky, výstavy ručných prác, prednášky, pomáhalo sa chorým občanom, organizovali sa výlety. Po roku 1989 práca spolku vystala.“
 
(údaje zo Spolkografie 2006 autorky Kataríny Melegovej Melichovej)
 
S činnosťou sa pokračovalo v roku 2004, keď sa priprávala výstava Modré voľakedy a dnes ako sprievodná manifestácia folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Predsedníčkou sa stala Viera Miškovicová, tajomníčkou Anna Huďanová, ktorú neskôr vystriedala Jelena Červenáková a pokladníčkou bola Mária Štajferová, ktorú neskôr vystriedala Zuzana Šranková. Od roku 2005 spolok bol aj úradne pomenovaný a v registri vpísaný pod menom Spolok žien Slovenka.
 
Náplň organizácie žien pritom zostala nezmenená. Spolok Slovenka zoskupuje ženy, dáva idey a možnosti ženám na prejavenie svojho tvorivého potenciálu. Snaží sa posmeliť ženy v aktivitách v oblasti zlepšenia postavenia žien v rodine a v spoločnosti Organizujú sa literárne večierky, výstavy ručných prác, prednášky, humanitné akcie, dielne, zábavy ku Dňu žien, výlety.
 
V prednáškovej činnosti sa riadi zdravotným a ekologickým kalendárom. Väčšia časť prednášok je z oblasti zdravotníctva, sociálnej ochrany žien a detí a starších občanov. V oblasti rurálneho rozvoja a ochrany životného prostredia okrem prednášok organizujú sa aj akcie, dielne a výlety.
 
Výstavy ručných prác sa organizujú najmenej 4 krát ročne s priliehavou tematikou. Sú to veľkonočné výstavy, jesenné výstavy, vianočné výstavy, potom výstavy s tematikou prác a aktivít na dedine: Na Dunaji šaty prali, Kolo hier a koláčov, Svadobná kyslovka, potom ženské ručníky a podobne. Členky spolku zozbierali rozličné predmety a odev z minulosti, ktorý im potom poslúžil aby upravili hložiansku slovenskú etno izbu. Touto príležitosťou ďakujeme členkám a občanom Hložian, ktorí darovali hodnotný materiál.
 
Spolok žien Slovenka prezentuje slovenskú tradíciu a kultúru na rôznych manifestáciách a podujatiach na pozvanie tamojších spolkov žien, organizácií a ustanovizní. Spomeniem iba niekoľko: Holíč (Slovensko), Sriemske Karlovce, Bajmok, Irig, Bačko Petrovo Selo, Kovačica, Padina, Stará Pazova, Laliť, Kulpín, Selenča, Pivnica, B. Petrovec, v spolupráci s ostatnými spolkami žien z obce členky spolku Slovenka sa zúčastnili aj na Dňoch dedinských žien v N. Sade a Sombore.
 
V Hložanoch bolo realizovaných rad podujatí, kultúrnych programov, prezentácií ako samostatných, tak aj v spolupráci s tunajšími spolkami a združeniami: Združením poľnohospodárov, Združením penzistov a invalidov práce, Združením ekológov – Ekos, KOS-om Jednota. Slovenka sa pričinila počas festivalu Tancuj, tancuj , Dňa zelenín, dnes Dňa Hložian.
 
V rámci ASSŽ nadviazaná je čulá spoluprácu so slovenskými spolkami vo Vojvodine a ďakujúc Ústavu pre rodovú rovnosť, a NRSNM nové kontakty máme aj s radom iných ženských a iných organizácií v Srbsku.
 
Naše členky píšu, recitujú a súťažia sa v rôznych oblastiach. Práve v rámci zaznamenávania Dňa Hložioan vo štvrtok 5. mája bola prezentovaná kniha našej dlhoročnej členky Anny Galambošovej, členky recitátorky Miriam Murtínová a Jasmina Šepšová postúpili na celoslovenskú súťaž do Banskej Bystrice, kde boli zaradené do zlatého a bronzového pásma. Kuchárky získali rad uznaní a odmien, za najlepší koláč v Bajmoku, za najlepšie kysnuté koláče v Ljuboviji a ďalšie.
 
Veľké uznanie pre Spolok žien Slovenka je udelenie Októbrovej ceny obce B. Petrovec dlohorčnej členke a aktivistke učiteľke Márii Miškovicovej a Osobitného uznania Obce B. Petrovec lekárničke Márii Kyseľovej, aktivistke a dlhoročnej predsedníčke spolku žien, obe na návrh Spolku žien Slovenka.
 
V uplynulom päťročnom období, veľká pozornosť sa venovala sledovaniu aktuálnych spoločenských dianí. Členky sa zúčastňovali na rôznych seminároch a dielňach z oblasti rodovej rovnosti, využívania hlasovacieho práva ako aj práva byť volené do rôznych orgánov v lokálnej samospráve.
 
Okrem spomenutých bežných aktivít, spolok Slovenka realizuje projekty s rôznorodou náplňou zamerané na rozvoj svojho prostredia. V posledných troch rokoch realizované boli v priemere dva projekty ročne. V rámci dedinskej turistiky sa realizovali projekty o zdravej výžive a pestovaní organických potravín, dielne o príprave a podávaní tradičných jedál, dielne tkania a vyšívania. Z projektov boli vytlačené dva receptári: Kolo hier a koláčov v roku 2009 a Kyslovka a iné varené jedlá v roku 2010/2011. Vytlačené boli flajery o aktivitách spolku. Priestory ktoré Slovenka dostala na používanie od Rady MS, sú upravené na Etno izbu a zasadačku. Zasadačka je vybavená nábytkom (stôl, stoličky, police), zadovážil sa laptop, projektor a plátno, tlačiarničku.
 
Spolok žien Slovenka počíta zo 50 členiek. Väčšina členiek sa zapája do aktivít spolku v oblasti ktorá je pre ňu zaujímavá alebo sa jej chce venovať.
 
J. Č. Galambošová a V. Miškovicová

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články