Vodiči, POZOR!

Vodiči, POZOR!
 
Písal sa 13. december 2010 keď pokrajinský premiér Bojan Pajtić za prítomnosti početných vďačných občanov a vo väčšine prípadov lojálnych novinárov (česť výnimkám) slávnostne otvoril rekonštruovanú cestu spájajúcu sriemske osady Lug a Susek. Či snáď tá trinástka, alebo naše lajdáctvo, spôsob rezonovania či životné kréda podľa onoho srbského výroku: „podrž vodu pokým majstri odídu“...ale iba po pol roku cesta medzi Susekom a Lugom vyzerá takto:
 
foto
 
Istý pán, ktorý cestu vyfotil, pod fotografiu napísal: Ďakujem pánovi Pajtićovi a vládnej garnitúre za takúto cestu!
 
Jazda touto cestou je priam kamikáznym dobrodružstvom. Spôsobuje i poškodenie vozidiel. A či sú za nekvalitnú robotu na vine iba cestári, ktorých možno súrila časová lehota, možno museli ponáhľať s ukončením prác, lebo termíny otváracích protokolov našich funkcionárov predstavujú „zákon“, ktorý sa musí dodržať? Alebo dôvodom mohla byť nepostačujúca suma na kvalitné vykonanie prác, alebo „svoji „ majstri, ktorí nie sú veľmi dobrí ale sú „svoji“? Tak či onak, následky znášajú občania.
 
Rekonštrukcia tejto 6 kilometrovej cesty stála 60 miliónov dinárov a vyfinancovaná bola prostriedkami pokrajinského Fondu pre kapitálne vklady. Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić otvárajúc cestu povedal: „ Nieto stabilného rozvoja bez rovnomerného regionálneho rozvoja a bez podpory obciam a menším mestám v celej Vojvodine. Preto sme dnes otvorili i cestu, ktorá spája dediny Susek a Lug, ktorá je veľmi významná pre hospodársky a poľnohospodársky rozvoj tohto kraja.“
 
O tejto udalosti viac sa možno dočítať na oficiálnej webovej stránke pokrajinskej vlády na:
 
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #1 novinarka 2011-07-06 16:37
Link na originálne foto : www.facebook.com/.../
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články