Jánošík z Banátu žije pod Malými Karpatmi

Jánošík z Banátu žije pod Malými Karpatmi
Príbeh Jána Jánošíka zo Šenkvíc- píše Ján Jančovic
 
Priezvisko Jánošík je na Slovensku rozšírené a jeho pôvod nás upriamuje do rodného kraja legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka, skadiaľ sa rozšírilo nielen po celom Slovensku, ale aj vo Vojvodine. Na toto priezvisko je hrdý aj Ján Jánošík, ktorý sa narodil roku 1943 v banátskej Vojlovici a roku 1950 sa presťahoval s matkou a starými rodičmi na Slovensko.
 
foto
 
Ján Jánošík s manželkou (foto Ján Jančovic)
 
Srbská časť Banátu zaberá severovýchodný cíp krajiny. Za obdobie osmanskej nadvlády sa táto pohraničná marka uhorského kráľovstva takmer vyľudnila a tak po vyhnaní Osmanov cisárske úrady a noví zemepáni boli nútení toto územie, ktoré bolo aj súčasťou Vojenskej hranice, zaľudniť osádzaním kolonistami rôznych národov. Po prijatí tolerančného patentu, vydaným roku 1781 panovníkom Jozefom II., otvorilo sa toto územie aj pre evanjelických Slovákov. Kým viaceré národy (Nemci, Taliani, Španieli...) toto v tom čase nehostinné a nebezpečné územie veľmi skoro opustili, Slováci, ktorí sa začali usádzať a pochádzali prevažne z Novohradskej stolice, po počiatočných ťažkostiach tu prvé osady opúšťali a presídľovali sa na ďalšie, pre nich z hľadiska prírodných pomerov a prísľubov vlastníkov priaznivejšie. Po osade Bardán, do ktorej ich na základe kontraktu s majiteľom priviedol prvý evanjelický farár na tomto území Mater Baráni, ktorý sem prišiel z novohradského Pôtra, pre nesplnené podmienky zo strany panstva a nevhodné prostredie sa po troch rokoch rozhodli túto osadu opustiť. Roku 1786 sa rozišli na tri smery: jedna tretina sa presťahovala do Ečky (z nej roku 1802 do Kovačice), druhá do Aradáča a posledná sa vrátila do svojich pôvodných bydlísk na Slovensku. Do Slovenského Aradáča prišlo v roku 1786 najviac slovenských evanjelikov pochádzajúcich z viacerých novohradských obcí. Zásluhou diela Ondreja Peťkovského „200 rokov slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Aradáči 1786 – 1986“, Aradáč, 1986. s 21-26, poznáme aj mená hláv rodín. Pri priezvisku Jánošík, ktoré nás v tomto článku zaujíma uvádza, že do Aradáča hlava rodiny neprišla z Ečky, ani priamo zo Slovenska, ale v roku 1787 z Beodry, dnes časti N.Miloševa, kde sa po roku 1781 prechodne usadila. Z iných prameňov máme poznatky, že aj rodina s priezviskom Jánošík prechádzala do Banátu novohradskou cestou. Priezvisko Jánošík je nielen dodnes prítomné vo viacerých novohradských obciach, ale aj v Slovákmi osídlených banátskych obciach Aradáč a Hajdušica a v Báčke v Kulpíne. A prečo taký úvod a záujem o toto priezvisko ? Vieme, že priezvisko Jánošík je na Slovensku rozšírené a jeho pôvod nás upriamuje do rodného kraja legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka, skadiaľ sa rozšírilo nielen po celom Slovensku, ale ako vidieť aj vo Vojvodine. Na toto priezvisko je hrdý aj Ján Jánošík, ktorý sa narodil roku 1943 v banátskej Vojlovici a roku 1950 sa presťahoval s matkou a starými rodičmi na Slovensko. Aj napriek zložitej rodinnej dráhy a nepriaznivým rodinným okolnostiam sa tento rodák z banátskej roviny od detstva živo zaujíma o svoje korene. Pri tejto príležitosti sa žiada pripomenúť aj to, že po legendárnom Jurajovi Jánošíkovi je v Banáte od skončenia druhej svetovej vojny pomenovaná Slovákmi obývaná dedina, ktorá mala pôvodný názov Šándor, neskôr Slovenský Alelexandovec, a tak terajší jej názov Jánošík.
 
foto
 
Ján Jánošík na Dňoch zahraničných Slovákov s rodákom, predsedom SKUS Detvan Vojlovica Miroslavom Oravcom
 
– Jeden z mojich predkov po otcovej línii (Jánošík) sa dostal v polovici 19. storočia z Aradáča do Hajdušice. V roku 1870 sa tam narodil Michal Jánošík, ktorý tam aj zomrel ako 80-ročný. Jeho manželkou bola Zuzana, rodená Čriepková, ktorá zomrela v Hajdušici roku 1919. Ich synom, bol môj otec Ján Jánošík, narodený roku 1919 v Hajdušici, jeho manželkou bola Anna Chúryová, narodená v tom istom roku vo Vojlovici – zalistoval v pamäti dnes už 68-ročný Ján Jánošík zo Šenkvíc a pokračoval v rozprávaní o svojej najbližšej rodine a jej zaujímavom osude. Keď sa jeho otec Ján narodil, krátko po pôrode zomrela jeho matka Zuzana, po ktorej zostali okrem neho, ďalšie tri deti. Aj z tohto dôvodu si Jána zobral do výchovy hajdušický evanjelický farár Gustáv Halvax s manželkou, ktorí ho vychovali a poslali aj na štúdia do majstrovskej školy v Belehrade. Do zamestnania nastúpil do petrochemickej fabriky v Pančeve – Vojlovici ako vyučený majster. Práve tam sa zoznámil s manželkou Annou Chúryovou. Popri tom, že bol majstrom vo fabrike, bol aj jazdcom – džokejom, ktorý podľa rozprávania matky Jána Jánošíka, jeho otec sa v roku 1942 zúčastnil aj na jazdeckých pretekoch na Slovensku. Keď vypukla druhá svetová vojna stal sa členom Titovej partizánskej jednotky a na jar roku 1945 zahynul pri bojových operáciách na neznámom mieste v Slavónii. Od roku 1946 potom matka Jána žila s novým druhom Jánom Martinom Striškom, ktorý bol Slovákom pochádzajúcim zo sriemskeho Krčedínu. Matka mala s nim ďalšie tri deti, z nich najmladší Miroslav sa narodil vo Vojlovici, ale už dcéra, ktorá sa pred 27 rokmi vydala do Chorvátska a najmladší syn sa narodili už na Slovensku. – Mňa dala matka na výchovu starým rodičom Chúryovcom. Starý otec Peter Chúry sa narodil roku 1898 vo Vojlovici a zomrel roku 1983 v Limbachu. Stará matka Eva, rodená Veňarská, sa narodila roku 1896 v Kovačici, jej otec bol Tomáš a matka Eva, rodená Hudecová z Padiny. Starý otec mi spomínal, že pre svoju manželku prišiel do Kovačice v zime na saniach. Aj keď sa predtým nepoznali a vtedy prvýkrát videli, zobrali sa a po celý život šťastne žili. V roku 1949 sa naša rodina, starí rodičia a matkina rodina rozhodla presídliť na Slovensko. Najskôr v januári roku 1950 prišiel do Košarísk a onedlho do Limbachu starý otec Peter Chúry a približne o mesiac sme prišli za ním všetci. Kým sa vyriešilo ubytovanie v Limbachu po vysídlených Nemcoch, zatiaľ sme pol roka boli nútení byť ubytovaní v maštali. Ja som mal vtedy sedem rokov a dôsledky sa dostavili – ochorel som na TBC. Matka mi pohotovo vybavila prostredníctvom Zväzu slovenských partizánov štvormesačné liečenie v zotavovni Morava v Tatranskej Lomnici a hneď po vyliečení som nastúpil v Limbachu do školy - zaspomínal si na príchod na Slovensko Ján Jánošík. Po ukončení základnej školy sa Ján vyučil v Bratislave za predavača a potom plných štyridsať rokov pracoval ako skladový manipulant v bratislavskom podniku Zdroj. Medzitým absolvoval povinnú vojenskú službu pri delostrelcoch v Brezne a keď sa vrátil z vojny, za svoju celoživotnú družku si vybral Ľudmilu Bilskú zo Šenkvíc, s ktorou tam odvtedy žije a býva. Zo šťastného manželstva má ženatého syna Juraja a dcéru Miroslavu, s ktorou spoločne on s manželkou dvojgeneračne v rodinnom dome bývajú. Obec Šenkvice ležiaca pod Malými Karpatmi so 4200 obyvateľmi sa spomína už na konci 13.storočia, ale v polovici 16. storočia ju znova založili chorvátski kolonisti z Kostajnice a o pol storočia neskôr sa k nim pripojili aj ich súkmeňovci – utečenci zo Sisaku. Šenkvičan Ján Jánošík, rodák z Banátu, žije na Slovensku viac ako 60 rokov, ale na svoje rodisko nezabúda. Otca stratil keď mal poldruha roka a na Slovensko prišiel, keď práve nastúpil do základnej školy. Aj z toho dôvodu má len málo spomienok na rodný kraj, veľa mu však za života pospomínali jeho starí rodičia Chúryovci, s ktorými prežil svoje detstvo a mladosť. Do svojho rodiska zavítal viackrát, ale veľa o svojich predkoch sa tam nedopátral, hoci tam má ešte 75-ročnú sesternicu a 78-ročného bratranca. Dokonca dodnes nevie, kde presne počas vojnových udalostí zahynul jeho otec. Keďže po otcovej línii o svojich predkoch už niečo vie, nutká ho teraz bádanie po praslici – matkiných rodičoch Chúryovcoch, ktorí ho vychovali a viažu k nim citové väzby. Za týmto cieľom okrem Srbska absolvoval viac ciest po regiónoch, kde by mohol nájsť svoje korene po meči i praslici. Určité poznatky nadobudol na Morave, Myjavsku a v Novohrade, ale tie si ešte chce potvrdiť na konkrétnych dokumentoch. Podľa jeho zistení trasa Chúryovcov na Dolnú zem sa črtá od moravských Sližian pri Kroměříži, cez dlhší pobyt v niektorej obci v Novohrade, neskôr exodus cez archívne potvrdené Balašské Ďarmoty a Poľný Berinčok v Maďarsku, po stále pretrvajúce priezvisko v Hajdušici a Vojlovici v srbskom Banáte.
 
foto
 
Pohľad na časť Šenkvíc
 
Zanietený rodový bádateľ Ján Jánošík žije spokojný a šťastný rodinný život v Šenkviciach, kde okrem zbierania a sušenia liečivých byliniek, potrebných a vyskúšaných k liečeniu jeho ochoreniu, postupne zbiera aj údaje a poznatky o svojich slovenských predkoch, ktorí podstúpili tristoročnú cestu za novým domovom. Časť týchto predkov sa vrátila späť na do svojej pôvodnej domoviny. Matka Jána Jánošíka a starí rodičia Chúryovci zomreli v Limbachu a tak spia svoj večný spánok v krajine svojich predkov. Ich potomok z vďaky za svoju výchovu a starostlivosť chce svojim prebádaním poskladať mozaiku ich dlhej a zložitej životnej cesty a poctivého rodinného života, a tak skompletizovať svoje vedomosti o oboch rodinách. Keďže chuť a vôľa mu nechýbajú, žiada sa zaželať mu v tomto úsilí veľa tvorivej energie a úspechov.
 
Ján Jančovic,
foto autor

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články