- Podrobnosti
-
Uverejnené 13. 07. 2011
Jánošík z Banátu žije pod Malými Karpatmi
Príbeh Jána Jánošíka zo Šenkvíc- píše Ján Jančovic
Priezvisko Jánošík je na Slovensku rozšírené a jeho pôvod nás upriamuje do rodného kraja legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka, skadiaľ sa rozšírilo nielen po celom Slovensku, ale aj vo Vojvodine. Na toto priezvisko je hrdý aj Ján Jánošík, ktorý sa narodil roku 1943 v banátskej Vojlovici a roku 1950 sa presťahoval s matkou a starými rodičmi na Slovensko.
Ján Jánošík s manželkou (foto Ján Jančovic)
Srbská časť Banátu zaberá severovýchodný cíp krajiny. Za obdobie
osmanskej nadvlády sa táto pohraničná marka uhorského kráľovstva takmer
vyľudnila a tak po vyhnaní Osmanov cisárske úrady a noví zemepáni boli
nútení toto územie, ktoré bolo aj súčasťou Vojenskej hranice, zaľudniť
osádzaním kolonistami rôznych národov. Po prijatí tolerančného patentu,
vydaným roku 1781 panovníkom Jozefom II., otvorilo sa toto územie aj pre
evanjelických Slovákov. Kým viaceré národy (Nemci, Taliani,
Španieli...) toto v tom čase nehostinné a nebezpečné územie veľmi skoro
opustili, Slováci, ktorí sa začali usádzať a pochádzali prevažne z
Novohradskej stolice, po počiatočných ťažkostiach tu prvé osady opúšťali
a presídľovali sa na ďalšie, pre nich z hľadiska prírodných pomerov a
prísľubov vlastníkov priaznivejšie. Po osade Bardán, do ktorej ich na
základe kontraktu s majiteľom priviedol prvý evanjelický farár na tomto
území Mater Baráni, ktorý sem prišiel z novohradského Pôtra, pre
nesplnené podmienky zo strany panstva a nevhodné prostredie sa po troch
rokoch rozhodli túto osadu opustiť. Roku 1786 sa rozišli na tri smery:
jedna tretina sa presťahovala do Ečky (z nej roku 1802 do Kovačice),
druhá do Aradáča a posledná sa vrátila do svojich pôvodných bydlísk na
Slovensku. Do Slovenského Aradáča prišlo v roku 1786 najviac slovenských
evanjelikov pochádzajúcich z viacerých novohradských obcí. Zásluhou
diela Ondreja Peťkovského „200 rokov slovenského evanjelického a.v.
cirkevného zboru v Aradáči 1786 – 1986“, Aradáč, 1986. s 21-26, poznáme
aj mená hláv rodín. Pri priezvisku Jánošík, ktoré nás v tomto článku
zaujíma uvádza, že do Aradáča hlava rodiny neprišla z Ečky, ani priamo
zo Slovenska, ale v roku 1787 z Beodry, dnes časti N.Miloševa, kde sa po
roku 1781 prechodne usadila. Z iných prameňov máme poznatky, že aj
rodina s priezviskom Jánošík prechádzala do Banátu novohradskou cestou.
Priezvisko Jánošík je nielen dodnes prítomné vo viacerých novohradských
obciach, ale aj v Slovákmi osídlených banátskych obciach Aradáč a
Hajdušica a v Báčke v Kulpíne. A prečo taký úvod a záujem o toto
priezvisko ? Vieme, že priezvisko Jánošík je na Slovensku rozšírené a
jeho pôvod nás upriamuje do rodného kraja legendárneho zbojníka Juraja
Jánošíka, skadiaľ sa rozšírilo nielen po celom Slovensku, ale ako vidieť
aj vo Vojvodine. Na toto priezvisko je hrdý aj Ján Jánošík,
ktorý sa narodil roku 1943 v banátskej Vojlovici a roku 1950 sa
presťahoval s matkou a starými rodičmi na Slovensko. Aj napriek
zložitej rodinnej dráhy a nepriaznivým rodinným okolnostiam sa tento
rodák z banátskej roviny od detstva živo zaujíma o svoje korene. Pri
tejto príležitosti sa žiada pripomenúť aj to, že po legendárnom Jurajovi
Jánošíkovi je v Banáte od skončenia druhej svetovej vojny pomenovaná
Slovákmi obývaná dedina, ktorá mala pôvodný názov Šándor, neskôr
Slovenský Alelexandovec, a tak terajší jej názov Jánošík.
Ján Jánošík na Dňoch zahraničných Slovákov s rodákom, predsedom SKUS Detvan Vojlovica Miroslavom Oravcom
– Jeden z mojich predkov po otcovej línii (Jánošík) sa dostal v
polovici 19. storočia z Aradáča do Hajdušice. V roku 1870 sa tam narodil
Michal Jánošík, ktorý tam aj zomrel ako 80-ročný. Jeho manželkou bola
Zuzana, rodená Čriepková, ktorá zomrela v Hajdušici roku 1919. Ich
synom, bol môj otec Ján Jánošík, narodený roku 1919 v Hajdušici, jeho
manželkou bola Anna Chúryová, narodená v tom istom roku vo Vojlovici
– zalistoval v pamäti dnes už 68-ročný Ján Jánošík zo Šenkvíc a
pokračoval v rozprávaní o svojej najbližšej rodine a jej zaujímavom
osude. Keď sa jeho otec Ján narodil, krátko po pôrode zomrela jeho matka
Zuzana, po ktorej zostali okrem neho, ďalšie tri deti. Aj z tohto
dôvodu si Jána zobral do výchovy hajdušický evanjelický farár Gustáv
Halvax s manželkou, ktorí ho vychovali a poslali aj na štúdia do
majstrovskej školy v Belehrade. Do zamestnania nastúpil do
petrochemickej fabriky v Pančeve – Vojlovici ako vyučený majster. Práve
tam sa zoznámil s manželkou Annou Chúryovou. Popri tom, že bol
majstrom vo fabrike, bol aj jazdcom – džokejom, ktorý podľa rozprávania
matky Jána Jánošíka, jeho otec sa v roku 1942 zúčastnil aj na
jazdeckých pretekoch na Slovensku. Keď vypukla druhá svetová vojna stal
sa členom Titovej partizánskej jednotky a na jar roku 1945 zahynul pri
bojových operáciách na neznámom mieste v Slavónii. Od roku 1946 potom
matka Jána žila s novým druhom Jánom Martinom Striškom, ktorý bol
Slovákom pochádzajúcim zo sriemskeho Krčedínu. Matka mala s nim ďalšie
tri deti, z nich najmladší Miroslav sa narodil vo Vojlovici, ale už
dcéra, ktorá sa pred 27 rokmi vydala do Chorvátska a najmladší syn sa
narodili už na Slovensku. – Mňa dala matka na výchovu starým rodičom
Chúryovcom. Starý otec Peter Chúry sa narodil roku 1898 vo Vojlovici a
zomrel roku 1983 v Limbachu. Stará matka Eva, rodená Veňarská, sa
narodila roku 1896 v Kovačici, jej otec bol Tomáš a matka Eva, rodená
Hudecová z Padiny. Starý otec mi spomínal, že pre svoju manželku prišiel
do Kovačice v zime na saniach. Aj keď sa predtým nepoznali a vtedy
prvýkrát videli, zobrali sa a po celý život šťastne žili. V roku 1949 sa
naša rodina, starí rodičia a matkina rodina rozhodla presídliť na
Slovensko. Najskôr v januári roku 1950 prišiel do Košarísk a onedlho do
Limbachu starý otec Peter Chúry a približne o mesiac sme prišli za ním
všetci. Kým sa vyriešilo ubytovanie v Limbachu po vysídlených Nemcoch,
zatiaľ sme pol roka boli nútení byť ubytovaní v maštali. Ja som mal
vtedy sedem rokov a dôsledky sa dostavili – ochorel som na TBC. Matka mi
pohotovo vybavila prostredníctvom Zväzu slovenských partizánov
štvormesačné liečenie v zotavovni Morava v Tatranskej Lomnici a hneď po
vyliečení som nastúpil v Limbachu do školy - zaspomínal si na
príchod na Slovensko Ján Jánošík. Po ukončení základnej školy sa Ján
vyučil v Bratislave za predavača a potom plných štyridsať rokov
pracoval ako skladový manipulant v bratislavskom podniku Zdroj. Medzitým
absolvoval povinnú vojenskú službu pri delostrelcoch v Brezne a keď sa
vrátil z vojny, za svoju celoživotnú družku si vybral Ľudmilu Bilskú zo
Šenkvíc, s ktorou tam odvtedy žije a býva. Zo šťastného manželstva má
ženatého syna Juraja a dcéru Miroslavu, s ktorou spoločne on s
manželkou dvojgeneračne v rodinnom dome bývajú. Obec Šenkvice ležiaca
pod Malými Karpatmi so 4200 obyvateľmi sa spomína už na konci
13.storočia, ale v polovici 16. storočia ju znova založili chorvátski
kolonisti z Kostajnice a o pol storočia neskôr sa k nim pripojili aj ich
súkmeňovci – utečenci zo Sisaku. Šenkvičan Ján Jánošík, rodák z Banátu,
žije na Slovensku viac ako 60 rokov, ale na svoje rodisko nezabúda.
Otca stratil keď mal poldruha roka a na Slovensko prišiel, keď práve
nastúpil do základnej školy. Aj z toho dôvodu má len málo spomienok na
rodný kraj, veľa mu však za života pospomínali jeho starí rodičia
Chúryovci, s ktorými prežil svoje detstvo a mladosť. Do svojho rodiska
zavítal viackrát, ale veľa o svojich predkoch sa tam nedopátral, hoci
tam má ešte 75-ročnú sesternicu a 78-ročného bratranca. Dokonca dodnes
nevie, kde presne počas vojnových udalostí zahynul jeho otec. Keďže po
otcovej línii o svojich predkoch už niečo vie, nutká ho teraz bádanie po
praslici – matkiných rodičoch Chúryovcoch, ktorí ho vychovali a viažu k
nim citové väzby. Za týmto cieľom okrem Srbska absolvoval viac ciest po
regiónoch, kde by mohol nájsť svoje korene po meči i praslici. Určité
poznatky nadobudol na Morave, Myjavsku a v Novohrade, ale tie si ešte
chce potvrdiť na konkrétnych dokumentoch. Podľa jeho zistení trasa
Chúryovcov na Dolnú zem sa črtá od moravských Sližian pri Kroměříži, cez
dlhší pobyt v niektorej obci v Novohrade, neskôr exodus cez archívne
potvrdené Balašské Ďarmoty a Poľný Berinčok v Maďarsku, po stále
pretrvajúce priezvisko v Hajdušici a Vojlovici v srbskom Banáte.
Pohľad na časť Šenkvíc
Zanietený
rodový bádateľ Ján Jánošík žije spokojný a šťastný rodinný život v
Šenkviciach, kde okrem zbierania a sušenia liečivých byliniek,
potrebných a vyskúšaných k liečeniu jeho ochoreniu, postupne zbiera aj
údaje a poznatky o svojich slovenských predkoch, ktorí podstúpili
tristoročnú cestu za novým domovom. Časť týchto predkov sa vrátila späť
na do svojej pôvodnej domoviny. Matka Jána Jánošíka a starí rodičia
Chúryovci zomreli v Limbachu a tak spia svoj večný spánok v krajine
svojich predkov. Ich potomok z vďaky za svoju výchovu a starostlivosť
chce svojim prebádaním poskladať mozaiku ich dlhej a zložitej životnej
cesty a poctivého rodinného života, a tak skompletizovať svoje
vedomosti o oboch rodinách. Keďže chuť a vôľa mu nechýbajú, žiada sa
zaželať mu v tomto úsilí veľa tvorivej energie a úspechov.
Ján Jančovic,
foto autor
You have no rights to post comments