Projekt EU Pestrá Európa: Slováci v Srbsku

Projekt EU Pestrá Európa: Slováci v Srbsku
 
Dva týždne v našej krajine, v rámci projektu EU Pestrá Európa, medzi nami Slovákmi v Srbsku pobudli traja študenti z Prahy. Týmto projektom sa už niekoľko rokov financuje výskum života minorít v Európe. Konkrétne, títo mladí ľudia si zvolili bližšie sa pozrieť na život Slovákov v Srbsku. Po návrate do Prahy, o nás majú podať/napísať detailnú správu. Teda, zmieniť sa o nás, ale nielen v superlatívoch, ako to najčastejšie robia, tí čo k nám prídu na pár dňovú turistickú návštevu .
 
foto
 
Pavel Hanuš, Kristýna Sataryová, Eva Bosáková a Katarína Pucovská
 
 
Študenti Českej zemědělskej univerzity v Prehe z Fakulty provozně - ekonomicke, odboru Hospodárská a kultúrní studia: Eva Bosáková a Kristýna Sataryová - obe štvrtáčky a druhák Pavel Hanuš za dva týždne navštívili Nový Sad, Báčsky Petrovec, Kulpín, Lug, Hložany, Pivnicu, Selenču, Báčsku Palanku, Starú Pazovu, Kovačicu a Belehrad. O život Slovákov sa zaujímali v početných našich inštitúciách. Navštívili NRSNM, Ústav pre kultúru Vojvodinských Slovákov, KUS Šafárik v Novom Sade, Slovenské vydavateľské centrum, Slovenské vojvodinské divadlo, viaceré školy, kostoly, kultúrne stánky, počas PDvK v Kulpíne a SNS v Petrovci sledovali kultúrne ale aj športové podujatia, o fungovaní Matice slovenskej v Srbsku sa dozvedeli z príhovoru súčasnej predsedníčky ako aj predošlých čelných matičiarov na PDvK v Kulpíne a na slávnostnom matičnom zhromaždení počas SNS, pozreli si i otvárací a tiež gala a detský program SNS, boli na stretnutí mládeže v Báčskej Palanke, na stretnutí novinárov, varili poľovnícky paprikáš... Absolvovali početné rozhovory a z tých neoficiálnych zistili vraj, že ani SNS viac nie sú tým, čím boli pred pár rokmi, čo by mohlo svedčiť o chabnutí slovenského cítenia. Avšak, po nanajvýš náročnom programe, na záver návštevy predsa povedali, že sa tu u nás cítili tak dobre, že by sa medzi nás Slovákov v Srbsku v budúcnosti radi vrátili.
 
Pred odchodom urobili aj svojrázne písané resumé návštevy:
 
„Slováci v Srbsku sú veľmi živou minoritou, ich život, kultúra a činnosť sú vysoko oceňované i v ich domovskej ako aj materskej krajine, Slovensku. Srbskí Slováci sú vskutku zaujímavou menšinou, ktorú zaiste je hodno navštíviť. Pri prvom kontakte sme sa zoznámili s organizáciami, spolkami a médiami. A majú ich! Po tomto oboznámení sme boli doslova fascinovaní životom dolnozemských Slovákov.
 
Žiaľ, nič nie je tak krásne a dokonalé, ako sa na prvý pohľad zdá. Po dôkladnejšom poinformovaní sa o histórii a súčasnom stave, sme zistili, že situácia, ktorú spôsobili vojnové konflikty a ešte stále trvajúce politické turbulencie, nie je ani zďaleka taká dobrá. V poslednom období mládež a inteligencia odchádzajú na Slovensko za lepšou ekonomicko - sociálnou situáciou. Z rozhovorov s miestnymi Slovákmi sme sa dozvedeli i to, že ani SNS (Slovenské národné slávnosti) viac nie sú tým, čím boli pred pár rokmi.
 
Slovenské národné slávnosti - ide o najväčší sviatok Slovákov v Srbsku. Keď sme sa o ňom dozvedeli, nesmierne nás potešilo to, že budeme môcť byť ich tohtoročnými účastníkmi. Neváhali sme preto a po návšteve miest a dedín, v ktorých žijú Slováci (Nový Sad, Báčsky Petrovec, Kulpín, Lug, Hložany, Pivnica, Selenča, Báčska Palanka) sme sa vrátili do Petrovca. Slávnosti boli krásne, aj keď ich niektorí účastníci a návštevníci ocenili ako najslabšie za posledných 20 rokov. Na slávnostiach sa ukázali i tie silné ale i slabé stránky dolnozemských Slovákov. Pribúdajú na nich návštevníci zo Slovenska, kým účasť a záujem vojvodinských Slovákov o ne klesá. Slováci zo zahraničia prichádzajú na slávnosti do Petrovca za krásnou a dodnes veľmi zachovanou kultúrou, na ktorú musia byť Slováci v Srbsku veľmi pyšní.
 
My sme radi, že sme sa s vašou kultúrou a s Vami zoznámili. Vy, Slováci, ste veľmi milí, pohostinní a dobrosrdeční ľudia.
 
Preto by sme Vám chceli popriať, aby všadeprítomné mlynské kamene asimilácie a migrácie na Západ, nezomleli aj Vašu menšinu na prach, ktorý by vietor rozvial po celom svete. Srdečný pozdrav od Evy, Týny a Pavla.“
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články