Univerzálne hodnoty v rúchu lokálneho koloritu

Recenzia
 
Univerzálne hodnoty v rúchu lokálneho koloritu
 
Pri príležitosti 77. svetového kongresu medzinárodného PEN centra, ktorý sa bude po prvý krát konať v Belehrade 12. až 18. septembra, galéria Babka z Kovačice vydala kalendár na rok 2012, zostavený z dvanástich umeleckých diel členov Slovenského PEN centra a dvanástich obrazov kovačických insitných maliarov.
 
foto
 
Čas je jediná naša skutočnosť, ktorú nemôžeme odročiť. Kalendáre, hodiny a iné pomôcky na meranie času predstavujú spôsob organizovaného zobrazovania pominuteľnosti. Kalendár, bez ktorého si ťažko predstavíme nejakú domácnosť, alebo pracovné prostredie, nám neustále hovorí o tomto pohybe cez časovú dimenziu. Charlesa Baudelaira, napríklad, desili hodiny, ktoré tikajú, preto že je to memento pominuteľnosti, neustále pripomínanie smrteľnosti, opomínajúci prst klepúci po pleci. Úprimne povediac, to je skutočne desivé, ale strašnejšia je tá chvíľa, keď hodiny prestanú tikať. Dočasnosť je absurdný a silný motív, aby človek miloval chvíľu, ktorú práve prežíva. Je však fakt, že aby človek mohol jestvovať a vnímať seba, musí chvíľu, ktorú žije, pozorovať roztrieštenú na roky, mesiace, na dni, hodiny, minúty…
 
Protikladom pominuteľnosti je umenie – večné hodnoty. Písané a hovorené slovo. Farby štetcom rozmiestnené na myšlienku a myšlienky materializované farbami a tvarmi. Protikladom sú tiež veľké lásky, pravdy, silné vášne, krása, vernosť, dobré vlastnosti… Prekrytie pominuteľnosti s nadčasovými hodnotami je základnou myšlienkou autorov tohto kalendáru. Spojiť dve formy umenia, predstavujúce hodnoty univerzálnosti a nadčasovosti s formou kalendáru, je navonok spojenie nespojiteľného. Ale len navonok. V podstate sa týmto kontrastom dosahuje silný efekt. Predstavte si urýchlene žijúceho moderného človeka, ktorý buď v práci, alebo doma, práve vybavuje spústa povinností, alebo si ich organizuje, a na chvíľku sa pozrie do kalendáru. Vzápätí ho ohromí čaro bezčasovosti, univerzálnosti a zrazu ten istý kalendár – cenný prostriedok na organizovanie času – sa stáva relatívny a nepotrebný. V kalendári, ktorý pri príležitosti 77. svetového kongresu medzinárodného PEN centra vydáva galéria Babka z Kovačice v troch jazykoch: slovenčine, srbčine a angličtine, sa nachádzajú básne a poviedky dvanástich slovenských spisovateľov, členov Slovenského PEN centra, ku ktorým dvanásti insitní maliari z Kovačice namaľovali obrazy. Okrem nich na vzniku tohto pestrofarebného mementa sa podieľalo trinásť prekladateľov a štyria redaktori. Jazyk insitných maliarov predstavuje odraz originálneho a súčasne univerzálneho rukopisu prostého vnímania sveta a svojho priameho okolia. Je to umelecká forma silne poznačená lokálnym koloritom a práve v tom, v tej pestrofarebnosti, jednoduchosti, priamosti a zvláštnosti je jej najväčšia hodnota. Lokálny kolorit je len šata, do ktorej sú zaodiate nadčasové témy a pocity.
 
Pominuteľnosť a čas sme nedokázali odročiť, ale vedomí si, že je vnímanie večnosti a hodnôt, ktoré ju predstavujú - aspoň na chvíľku - božský pocit, chceli sme sa oň s Vami podeliť.
 
Zdenka Valentová - Belićová

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články