Boľovce - Kultúrne tradície Slovákov v Srieme

Boľovce - Kultúrne tradície Slovákov v Srieme
 
Prezentáciu knihy o Boľovciach usporiadali včera popoludní v tamojšom Dome kultúry. Na jej vypracovaní sa v značnej miere podieľal kolektív autorov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc editor a vedúci tímu autorov, podobne ako aj pri monografii Pivnica- kultúrne tradície Slovákov v Báčke, ktorú Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca vydalo vlani, tentoraz spracoval kultúrne tradície sriemskych a najmä boľovských Slovákov.
 
foto
 
Ak sa urobí ďalšia paralela medzi dvoma uvedenými knihami, monografia o Boľovciach má 270 strán a pivnická je 300 stranová. V oboch knihách, okrem nitrianskych odborníkov, autorské príspevky majú evanjelickí farári, resp. Ján Zahorec, farár pivnický a Ján Vinkovič, farár boľovský a senior sriemsky. Knihy spracúvajú kultúrne tradície, spolkovú činnosť, cirkevný život ale aj slovenské ľudové piesne. V monografii o Pivnici je trochu viac a v boľovskej je o niečo menej, konkrétne v nej je 100 znotovaných piesní z tohto prostredia.
 
foto
 
Na prezentácii sa prihovorili i tí, čo účinkovali vo vypracovaní knihy: Vladimír Valentík, Zdenko Častven, Ján Vinkovič a Jaroslav Čukan
 
foto
 
Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc editor a vedúci tímu nitrianskych autorov
 
foto
 
Recenzent knihy Michal Babiak uzavrel, že sa v Boľovciach nenarodil a ani neumrel žiaden významný Slovák a dodal, že sú predsa všetci Boľovčania významní
 
Podľa informácií, ktoré nám poskytol Željko Čapeľa, v pokračovaní nasledoval kultúrno –umelecký program, ktorý moderoval Pavel Kukučka a v ktorom účinkovali deti z ambientálnej výučby slovenčiny, ktorú vedie Vierka Tomanová. Piesne zaspieval i cirkevný spevokol.
 
foto
 
Željko Čapeľa, veľvyslanec SR v Belehrade J.E Ján Varšo, Milina Sklabinská a 2. tajomník na veľvyslanectve SR Pavol Krutošík
 
foto
 
V Boľovciach žije 1132 Slovákov, osada je vzdialená necelých 30 kilometrov od Belehradu a patrí do obce Surčin. Sú jedinou slovenskou osadou v Srbsku, v ktorej sa koná ambientálna výučba v slovenskom jazyku a v ktorej sa prostredníctvom tvorivých dielní deti zoznamujú so slovenským jazykom.
 
Text Katarína Pucovská
Foto Andrej Meleg

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články