Z osláv trojstého výročia príchodu Slovákov do Alberti

Z osláv trojstého výročia príchodu Slovákov do Alberti
Z osláv v Albertirši Ján Jančovic
 
Jednou z desiatok osád v Peštianskej stolici, ktoré začiatkom 18. storočia, konkrétne v roku 1711 osídlili a vlastne aj založili Slováci, bola aj Alberti (od roku 1950 Albertirša) ležiaca juhovýchodne od Pešti. V tamojšom evanjelickom cirkevnom zbore celý minulý mesiac prebiehal v znamení tohto významného jubilea - osláv trojstého výročia príchodu slovenských evanjelikov do vtedajšej osady.
 
foto
 
Celý mesiac prebiehali v časti Alberti mesta Albertirša a jeho evanjelickom cirkevnom zbore oslavy trojstého výročia príchodu slovenských evanjelikov do vtedajšej osady. Rovnako v tom istom roku a mesiaci sa eviduje aj založenie tunajšieho evanjelického cirkevného zboru. Aj z toho dôvodu ťažisko príprav a priebeh osláv za pomoci mesta pripadol na albertskú evanjelickú cirkev. Ešte nedávno samostatná Irša, má tiež svoj evanjelický kostol a cirkevný zbor. Mesto je urbanistický spojené tak, že obe bývalé obce rozdeľuje iba ulica. Alberti je rodiskom Samuela Tešedíka, agrárneho reformátora Uhorska a Štefana Jančoviča, jazykovedca štúrovského obdobia, ktorý je autorom prvého slovensko - maďarského a maďarsko - slovenského slovníka.
 
Jednou z desiatok osád v Peštianskej stolici, ktoré začiatkom 18. storočia osídlili a vlastne aj založili Slováci, bola aj Alberti (od roku 1950 Albertirša) ležiaca juhovýchodne od Pešti. Na vtedajšiu pustatinu ich v roku 1711 prilákal zemepán Ondrej Varačkai, ktorý ich už rok predtým objavil sústredených vo väčšej skupine vo Svätej Márii v Hevešskej stolici. Po dôkladnom preskúmaní a uzatvorení zmluvy v septembri roku 1711 väčšia skupina Slovákov, pochádzajúca zo Zvolenskej, Hontianskej a Novohradskej stolice, prišla cez Pand, kde majiteľ pustatiny býval na pustatinu Alberti. Historici (F. Pesty, J. Sirácky), ktorí o založení osady písali, uvádzali rozdielne údaje. Napríklad. F. Pesty uvádza, že prišli 14. februára 1711 na 22 vozoch, J. Sirácky - že prišli 24.septembra 1711 na 24 vozoch.
 
foto
 
Ženy z Dabasu s tancom
 
Po takmer tristo rokoch sa našiel v katolíckej matrike Irše neobjavený slovakizovanou češtinou písaný dokument z roku 1729 o založení Alberti, ktorý napísal vtedajší notár albertskej evanjelickej cirkvi Michal Chovan. V tomto dokumente objavenom tento rok pri príprave 300. výročia osláv založenia Alberti sa uvádza, že prví evanjelickí Slováci pochádzajúci z uvedených stolíc prišli všetci naraz do Alberti „na den poswiceni Sw. Kríže, t.j. 14.septembra“ a na 27 vozoch a prvú slovenskú bohoslužbu tu slúžil na Michala (29.septembra) s nimi prichádzajúci farár Bedrich Klaudíny. Ich vodcami boli Juraj Čáni (Málinec, Sirák, Veňarec) Pavel Havran (Uhorské) a Michal Tkáč (?).
 
O desať rokov neskôr ich zemepánom sa stal Martin Selecký, ktorý s nimi podpísal novú osadnícku zmluvu (9.3.1711). Ostáva zatiaľ definitívne nepotvrdené, že z ktorej Slatinky pochádzala prvá rozhodujúca skupina Slovákov. Viacerí autori (A. Mocsári, J. Dobronyovszky, J. Sirácky...) uvádzajú, že to bola Slatinka (vtedy Kis Szalatna) pri Pôtri a len z uvádzaného záznamu, že prví prišli aj zo Zvolenskej stolice, niektorí albertskí činovníci sa domnievajú, že by to mala byť aj Zvolenská Slatina (vtedy Nagy Szalatna). Priezviská prvých troch vodcov však hovoria o novohradskom pôvode. Dôležité z hľadiska trojstého výročia založenia Alberti je, že všetci autori zhodne uvádzajú o založení osady a evanjelického cirkevného zboru september a rok 1711. V prvých rokoch pobytu v Alberti i Irši mnohí sa vysťahovali alebo utiekli na Dolnú zem a ich potomkovia nosia doteraz priezvisko Albertský a Iršaj.
 
foto
 
Evanjelický kostol a pódium
 
Dokázaného faktu mesiaca a roku príchodu sa držali aj organizátori tohtoročného trojstého výročia a pripravili veľkolepé oslavy, ktoré trvali celý mesiac. Tretieho septembra začali stretnutím slovenských evanjelikov z okolia Pešti. Na slávnostnej slovensko - maďarskej bohoslužbe v evanjelickom kostole v Alberti, ktorú slúžil generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a emeritný biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Imrich Szebik, sa zišli okrem domácich evanjelikov aj veriaci so Slovákmi osídlenej Cinkoty, Čomádu, Ďurky, Irše Maglódu, Vácegrešu a dvoch obvodov Budapešti. Z kostola prechádzal krojovaný sprievod ulicami a úvodný program osláv pokračoval v miestnom kultúrnom dome vystúpením folklórnych súborov. Tanečné a spevácke súbory z Cinkoty, Maglódu, Veľkej Tarči, Rákoškerestúru preukázali, že aj týmto činom zachovávajú slovenské tradície a dedičstvo svojich predkov.
 
foto
 
Rozhodujúce dvojdňové oslavy prebiehali koncom mesiaca. V sobotu 24. septembra sa konala na evanjelickom školskom dvore súťaž v tradičných slovenských pochúťkach - pečení kapustníkov. Slovenské ženské kolektívy z Alberti, Bíňu, Dabašu, Irše, Maglódu, Pilíša a spojeného kolektívu Albertirše súťažili o najchutnejší koláč. Víťazstvo si nenechal ujsť kolektív Slovenskej samosprávy z Albertirši, pod vedením Judity Mužíkovej, ktorý sa umiestnil na prvom mieste. Na pódiu medzi kostolom a základnou školou sviatočný deň spestrili vystúpenia speváckych a tanečných súborov a prehliadka rázovitých krojov z okolitých obcí. Nechýbala ani ukážka spoločenských tancov, hry pre deti a plieskanie karikášom na školskom ihrisku. Miestna hudobná škola predviedla zase svoje umenie školským koncertom. Organizátori osláv si nezabudli pripomenúť túto významnú jubilejnú udalosť mesta aj prípravou expozície, ktorá bola inštalovaná vďaka scenáru a realizácie autora Ladislava Ruvuczkého, vo výstavnej sieni miestneho kultúrneho strediska. Návštevník tejto výstavy má možnosť názorne na najstarších písaných dokumentoch, fotografiách, starých tlačiach, mapách, obrazoch a trojrozmerných dobových predmetoch, ktoré charakterizujú tristoročnú cestu a život Slovákov v Alberti pripomenúť si ich doterajšiu históriu aj týmto spôsobom. Celú trojstoročnú históriu príchodu a usadenie evanjelikov v oslavujúcom meste obsahuje aj knižka vydaná pri tejto príležitosti a jej autorkou je učiteľka základnej evanjelickej školy Melinda Ivaničová. Žiada sa mi pripomenúť, že evanjelická cirkev tu má uzavretý kruh starostlivosti od najmladších po najstarších a stojí na pevných základoch. Má svoju materskú a základnú školu, denný stacionár pre starších, dom dôchodcov pre najstarších, odkázaných na pomoc a ubytovňu, ktorú môžu využiť aj hostia.
 
foto
 
Ladislav Revuczky autor scenára výstavy
 
Na druhý deň pokračovali oslavy dopoludňajšou bohoslužbou. Popoludňajší program začal zoradením konských povozov pred kostolom, na ktorých sa viezli mladí a najstarší Slováci oblečení v dobových krojoch a ľuďom sledujúcim tento sprievod na ulici symbolicky pripomenuli príchod prvých slovenských evanjelikov na 27 vozoch na pustatinu Alberti. Na jednom z vozov, ktoré prešli Peštianskou ulicou až po námestie Alžbety v Irši a späť, sedel aj jeden z najstarších albertských Slovákov - 81 - ročný Ján Košťálik, ktorý je v meste jedným z tých, s ktorým sa dá ešte rozprávať po slovensky. - Mojou manželkou je Anka Košková z ktorou máme dve dievčatá. jedna žije v Budapešti a druhá tu. Ani ja som sa už v škole neučil po slovensky, ale moji rodičia a starí rodičia sa medzi nami rozprávali po slovensky a je len samozrejmé, že sa tak rozprávali aj so mnou - vyznal sa o svojom slovenskom pôvode. Ako vojak základnej služby bol v Jágri šoférom a tak aj na oslavy prišiel svojim autom. Sťažoval si, že ho bolia nohy o čom pripomenul slovné spojenie, že staroba - choroba. Prezradil, že práce má stále dosť okolo domu a vo vinici, kde má 300 „kŕčov“ o ktoré sa načim starať, aby dali dobrú úrodu. Vyjadril radosť, že po dlhom čase sa mohol porozprávať v materčine. Nebol však sám, čo celkom dobre vedeli po slovensky. Boli medzi nimi aj takí, ktorí mi zaspievali slovenské piesne a po slovensky zarecitovali básne od Janka Kráľa a Alexandra Petroviča - Petöfiho. Boli to najmä Michal Cerman a Ján Lehocký. Zažil som aj príjemné prekvapenie. V tento deň ma oslovila rodina Kukučkovcov, ktorá podľa zanechaného odkazu svojich predkov neprišla do Alberti v prvej vlne, ale o niečo neskôr a Katarína Kukučková mi povedala, že rod prišiel z novohradského Pôtra.
 
foto
 
81 ročný Ján Kostalík ešte hovorí po slovensky
 
Po alegorickom sprievode nasledovalo vystúpenie súborov a jednotlivcov. Na záver primátor dvanásť tisícového mesta Albertirša László Fazekás prevzal kľúč od mesta a poďakoval sa všetkým účinkujúcim a súťažiacim.
 
Záverečné poďakovanie.
 
Taký názov dali organizátori celomesačným oslavám trojstého výročia príchodu Slovákov do Alberti, ktoré boli ukončené v nedeľu 2. októbra. Záver jubilejných osláv začal evanjelickou bohoslužbou, ktorú slúžil popri domácej farárke Kristíne Túriovej biskup Tamás Fabíny. Mesiac trvajúce oslavy pokračovali kultúrnym programom a záverečným stretnutím organizátorov so zástupcami štátnych orgánov a spoločensko - politických organizácií, počas ktorého vyhodnotili priebeh osláv. Keďže som spolupracoval na bádaní a zhromažďovaní historických materiálov súvisiacich zo začiatkom príchodu a usádzania, čestné uznanie a pamätná medaila sa ušla aj mne.
 
Na začiatku osláv a v dňoch 24.9. - 25. 9. sa osláv zúčastnili hostia a viaceré delegácie partnerských miest zo zahraničia, medzi nimi aj delegácia mesta Malacky. Slováci a Maďari z Albertirše túto historickú udalosť spoločne dôstojne a pokojne oslávili. Pri stretnutí s tunajšími obyvateľmi bolo všade cítiť veľkú ochotu, srdečnosť a toleranciu, ktoré sú pre toto multinacionálne prostredie charakteristické.
 
foto
 
Aj napriek tomu, že slovenskú menšinu tu zo známych dôvodov postihla jazyková asimilácia, ku svojim slovenským koreňom sa stále hlásia. Bolo to cítiť aj na ich správaní, vystupovaní a mentalite. Svedectvom toho bol aj celý program a priebeh týchto jubilejných osláv. Osobné stretnutia s viacerými mladšími i staršími pôvodom Slovákmi, ma presvedčili o tom, že veľmi ľutujú, že od povojnového obdobia nedostali možnosť naučiť sa jazyk svojich predkov. Veľa šťastia a správnych krokov do budúcich desaťročí želám Albertiršanom a keď zdravie a iné okolnosti mi dovolia, určite sa o dva roky zúčastním na oslavách trojstého výročia príchodu Slovákov do Irše a rovnako aj susedného Bíňu (Bénye) . Aj z týchto obcí sa v počiatku osídľovania časť z nich vysťahovala do Vojvodiny. Nájdeme ich aj pod priezviskom Bíňan a už spomenutým Iršaj.

Komentárov  

0 #4 Guest 2011-10-16 07:14
ING Pan Jančovic želam vam abiste eštedlho mohli pracovať a take krasne spravi nam ukazovali že ajďalej našiĽudia dodržiavaju svoje Zviki a bitosti P.Ď
Nahlásiť administrátorovi
0 #3 GratulujemPavel Baláž 2011-10-03 14:43
Pán Ing. Jančovic, gratulujem.
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 Guest 2011-10-03 11:21
:-)
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 blahoželanieJán Slovák 2011-10-03 09:11
Pán Jančovic, blahoželám na medaily a čestnom uznaní. :-)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články