- Podrobnosti
-
Uverejnené 23. 10. 2011
„Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme“ (Molière)
Pred týždňom sme mali možnosť pozerať festival našej populárnej hudby Zlatý kľúč. Skôr sme ho menovali „selenčský festival“ ale teraz sa už stále menej môže pýšiť tým prívlastkom. Je vraj na vyššej úrovni. Pod jeho organizáciu sa podpisuje NRSNM. Je azda preto lepším? Odznelo na ňom iba 12 skladieb a nemožno povedať, že boli krajšie ako tie, ktoré odzneli na tých niekdajších „selenčských festivaloch“. Aj v niektorých ďalších prípadoch je nasmerovanie NRSNM vari úplne nesprávne.
Národnostná
rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) si nárokuje byť
zakladateľom alebo aspoň mať pod kontrolou najdôležitejšie naše
inštitúcie, pritom si však čoraz častejšie akoby skákala do vlastného
brucha. Napríklad, spomenutý selenčský festival bol o nič menej
kvalitný, ba snáď aj na vyššej úrovni, kým si ho robili sami Selenčania.
Milina Sklabinská sa vtedy dokázala ako vynikajúca skladateľka a teraz v
situácii, keď je tento festival priamo pod kontrolou NRSNM a Ústavu pre
kultúru vojvodinských Slovákov, kde je ona riaditeľkou, prakticky je
eliminovaná so súťaže. Škoda.
Ďalší
prípad: máme profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo. Nedávno aj ono
bolo, podobne ako festival Zlatý kľúč, vyhlásené za inštitúciu
osobitného významu pre tunajších Slovákov a na základe toho rozhodnutia
si NRSNM nárokuje rozhodovať o jeho činnosti. S jeho financovaním je
však problém. Čiže, obec Báčsky Petrovec by aj ďalej mala znášať hodnú
časť trov, pritom však hlavné slovo a rozhodovanie o vedení a politike
ustanovizne, by chcela mať NRSNM. Na poslednej schôdzi Obecnej rady sa
práve na tomto kameni úrazu nedosiahol súhlas.
Príklad tretí: Začala sa verejná rozprava o - ako ho pomenúvajú - historickom dokumente: Návrhu stratégie rozvoja verejného informovania v slovenskom jazyku v Republike Srbsko do roku 2016.
Prvý okrúhly stôl sa už aj uskutočnil a to v piatok v Báčskom Petrovci.
Avšak, na okrúhly stôl sa to vraj vôbec nepodobalo, lebo na ňom bolo zo
10 osôb, z toho traja predstavitelia NRSNM ako organizátora, jeden
predstaviteľ Obce a ostatní boli novinári, ktorí udalosť z povinnosti
sledovali. Na „okrúhlom stole“ bolo povedané, že po dôkladnej asi
polročnej práci zmapovali situáciu v našich médiách. O internetovom
novinárstve sa napríklad píše: „Internetové novinárstvo začína byť
príznačné pre slovenskú menšinu vo Vojvodine. V súčasnosti sem
zaraďujeme on-line vydanie týždenníka Hlas ľudu a on-line vydanie
mládežníckeho časopisu Vzlet.“ Teda, tento internetový portál podľa
nich neinformuje, aj keď to v zahraničí uznávajú a aj napriek tomu, že
začal robiť skôr ako ostatní. To, že na činnosť nedostal súhlas od
NRSNM, že za robotu nedostal od NRSNM ani dinár,- ale ani žiadne
pochvalné slovo, by snáď nemalo znamenať že neexistuje. Veď, ak robíme
analýzu, tak ju robme ako sa patrí. A to, že portál nie je registrovaný v
našej krajine, lež v USA, by tiež nemalo byť dôvodom ignorovania. Ak
nejakú kniha nášho autora vydajú v zahraničí, pre NRSNM to bude
znamenať, že nevyšla tlačou?
A ako je analýza v Stratégii urobená, mohol by svedčiť aj tento príklad:
Celkový počet slovenských novinárov v RNS je:
7 ženy a 4 muži
Počet novinárov v RNS so skončenou strednou školou: 7
Počet novinárov v RNS so skončenou vysokou školou: 9.
Katarína Pucovská