„Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme“ (Molière)

„Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme“ (Molière)
 
Pred týždňom sme mali možnosť pozerať festival našej populárnej hudby Zlatý kľúč. Skôr sme ho menovali „selenčský festival“ ale teraz sa už stále menej môže pýšiť tým prívlastkom. Je vraj na vyššej úrovni. Pod jeho organizáciu sa podpisuje NRSNM. Je azda preto lepším? Odznelo na ňom iba 12 skladieb a nemožno povedať, že boli krajšie ako tie, ktoré odzneli na tých niekdajších „selenčských festivaloch“. Aj v niektorých ďalších prípadoch je nasmerovanie NRSNM vari úplne nesprávne.
 
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) si nárokuje byť zakladateľom alebo aspoň mať pod kontrolou najdôležitejšie naše inštitúcie, pritom si však čoraz častejšie akoby skákala do vlastného brucha. Napríklad, spomenutý selenčský festival bol o nič menej kvalitný, ba snáď aj na vyššej úrovni, kým si ho robili sami Selenčania. Milina Sklabinská sa vtedy dokázala ako vynikajúca skladateľka a teraz v situácii, keď je tento festival priamo pod kontrolou NRSNM a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde je ona riaditeľkou, prakticky je eliminovaná so súťaže. Škoda.
 
Ďalší prípad: máme profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo. Nedávno aj ono bolo, podobne ako festival Zlatý kľúč, vyhlásené za inštitúciu osobitného významu pre tunajších Slovákov a na základe toho rozhodnutia si NRSNM nárokuje rozhodovať o jeho činnosti. S jeho financovaním je však problém. Čiže, obec Báčsky Petrovec by aj ďalej mala znášať hodnú časť trov, pritom však hlavné slovo a rozhodovanie o vedení a politike ustanovizne, by chcela mať NRSNM. Na poslednej schôdzi Obecnej rady sa práve na tomto kameni úrazu nedosiahol súhlas.
 
Príklad tretí: Začala sa verejná rozprava o - ako ho pomenúvajú - historickom dokumente: Návrhu stratégie rozvoja verejného informovania v slovenskom jazyku v Republike Srbsko do roku 2016. Prvý okrúhly stôl sa už aj uskutočnil a to v piatok v Báčskom Petrovci. Avšak, na okrúhly stôl sa to vraj vôbec nepodobalo, lebo na ňom bolo zo 10 osôb, z toho traja predstavitelia NRSNM ako organizátora, jeden predstaviteľ Obce a ostatní boli novinári, ktorí udalosť z povinnosti sledovali. Na „okrúhlom stole“ bolo povedané, že po dôkladnej asi polročnej práci zmapovali situáciu v našich médiách. O internetovom novinárstve sa napríklad píše: „Internetové novinárstvo začína byť príznačné pre slovenskú menšinu vo Vojvodine. V súčasnosti sem zaraďujeme on-line vydanie týždenníka Hlas ľudu a on-line vydanie mládežníckeho časopisu Vzlet.“ Teda, tento internetový portál podľa nich neinformuje, aj keď to v zahraničí uznávajú a aj napriek tomu, že začal robiť skôr ako ostatní. To, že na činnosť nedostal súhlas od NRSNM, že za robotu nedostal od NRSNM ani dinár,- ale ani žiadne pochvalné slovo, by snáď nemalo znamenať že neexistuje. Veď, ak robíme analýzu, tak ju robme ako sa patrí. A to, že portál nie je registrovaný v našej krajine, lež v USA, by tiež nemalo byť dôvodom ignorovania. Ak nejakú kniha nášho autora vydajú v zahraničí, pre NRSNM to bude znamenať, že nevyšla tlačou?
 
A ako je analýza v Stratégii urobená, mohol by svedčiť aj tento príklad:
Celkový počet slovenských novinárov v RNS je:
7 ženy a 4 muži
Počet novinárov v RNS so skončenou strednou školou: 7
Počet novinárov v RNS so skončenou vysokou školou: 9.
 
Katarína Pucovská