Serge Butkov mýtický Petrovec...

Serge Butkov mýtický Petrovec...
 
...dozvuky z premiéry Ódy na rovinu z pera Viery Benkovej
 
Včera sa na petrovskej ochotníckej scéne odohralo niečo, čo ma naviedlo hlboko sa zamyslieť a vrátiť do minulosti; do nevšedného habitu nášho človeka, obyvateľa tejto roviny, čiže jeho predka – kedysi prišelca dnes už írečitého obyvateľa Panónskej nížiny. Roviny, ktorá sa v tejto divadelno-filmovej hre predstavila v plnej kráse a bola neskutočne prekvapivá s mytologickými farbami, zábermi a ľuďmi, ktorí túto Ódu na rovinu vyrozprávali v úprave, v predstavách a najmä “filmodivadle“ režiséra Petra Serge Butka!...
 
foto
 
Foto: http://www.sergeart.com
 
Vlani sme sa na petrovskej profesionálnej divadelnej scéne mohli pokochať v typických insitných idylických panónskych obrázkoch akoby vybratých z dedinskej galérie majstra Martina Jonáša z Kovačice, ktoré nám pôsobivo a veľmi plasticky i poeticky v pohybovej reči, svojimi očami podal mág scény, režisér Miroslav Benka. V sobotu večer, 19.novembra 2011, sa na petrovskej ochotníckej scéne odohralo pred našimi očami (takmer do posledného miesta vyplneného priestoru prevažne mladými ľuďmi!) niečo, čo ma naviedlo hlboko sa zamyslieť a vrátiť do minulosti; do nevšedného habitu nášho človeka, obyvateľa tejto roviny, čiže jeho predka – kedysi prišelca dnes už írečitého obyvateľa tejto Panónskej roviny, ktorá sa v tejto divadelno-filmovej hre predstavila v plnej kráse a bola neskutočne prekvapivá s mytologickými farbami, zábermi a ľuďmi, ktorí túto Ódu na rovinu vyrozprávali v úprave, v predstavách a najmä “filmodivadle“ režiséra Petra Serge Butka!...
 
V skutku režisér Peter Serge Butko, i sám vari básnik ale iste umelec, rodák zo Slovenska žijúci dnes v Česku kde i tvorí, cestujúc snije a snijúc cestuje; vo svojej Óde na rovinu podáva taký Petrovec a takých jeho obyvateľov, ktorých dennodenne vídame ale sú pre nezvedavcov a nebásnikov nezaujímaví, teda obyčajných ľudí z krvi a mäsa! Vlastne, tí praví sú kdesi skrytí v šume kukuričniska, medzi navŕšenými kôpkami tekvíc a olások, papriky či na poliach svojej roviny, doma v metľíňom humne, v izbiciach a v pochôdzi petrovskými ulicami, pokrivenými ako hadie chvosty... možno sú skrytí ako to bezdno hlbokej mnohohlasnej studne do ktorej sa nesmie človek pozerať v noci lebo tam uvidí iba sám seba, ale ani zrána, vtedy uvidí celý svet, plus aby vo vode nepoblúdil!...Ale, keď padne noc, na zvlnené a upotené temeno roviny, človek sa započúva do jej priam povestných hlasov; vtedy môže vydolovať nejednu ódu či povesť o rovine ale i o človeku. A kto je zasa zvedavý, ako umelec či básnik, postretne tam nad ránom, ale už nad hmlistými dunajskými vodami, aj dcéru veľkostatkára, ktorá sa zaľúbila do správcu otcových majerov ale po čase sa z nešťastnej a neopätovanej lásky skántrila, utopila v Dunaji...Obmeny tejto povesti nájdeme v diele, teda v próze dobrého znalca panónskych ľudí a života u Jána Čajaka ml.(napr. Dumný briežok!) a najmä u Gustava Maršala Petrovského (Baronica), tiež i u niektorých ešte živých súčasníkov, spisovateľov, Petrovčanov...
 
Avšak nazvime ho poeticky „výťažok“ - sú jeho scénicko-živí ale i nafilmovaní ľudia (napr. Mária Mocková, Miroslav Lainović, Ondrej Brna, Chlipocovci, gitarista, mládenci a dievčence, kolorit ulíc a uličiek, zábery z niektorých petrovských domov a rodín!) ale ich drsnošťavnaté samomluvy, zážitky, príbehy a povesti(, ktoré vyprávajú pri pracovnom úkone alebo iba tak ako „kedysi v nedeľnej rade“ všetkým zvedavcom...A Butkovo oko kamery je ako to biblické – všeoko a zachytáva práve tú podstatu, ktorá z nich premoká! V režisérom zámere, ktorý podáva jasne ale najmä poeticky, je to vari pravý výťažok života v Petrovci kedysi a dnes, skutočná Óda! My ju môžeme nazvať aj „podajtoďalej povesť“, ktorá sa najlepšie rozpráva pri pálení pálenky, či v rajskej záhrade s divožienkami - ženami Petrovčankami v jablkovom sade, ktoré s otvorenými očami snijú sen o pravom / či rajskom jablku?! Možno tam chybovali iba vysoké a dlhé, až po samé nebo vysunuté, „lojtre“, rebrík, aby sa sen uskutočnil v rozhovore s Bohom a pozmenil na sen o sne!
 
A videli sme na scéne i nekaždodenné zábery z archívy ľudskej pamäte, ktoré presvedčivo podal kedysi filmový mág Juraj Jakubisko vo svojich filmoch, nuž nie div, že sa umelec Peter Serge Butko mal u koho dobre priučiť a vydať sa na svoju originálnu a vlastnú cestu, k tejto óde tu na rovine a u nás...
 
...inšpirovaný mágiou roviny a jej írečitým magickým realizmom Peter Serge Butko smelo načrel i do jej fádnosti a každodennosti; i z nej vytvoril poetické obrazy (pálenie pálenky, stiebanie papriky, chlapská bitka, potulky gitaristu poľom a traťou, dozvuky baladických piesní a pod.).Takto nevšedne nazrel do knihy života našej roviny, do Petrovca a okolia. Sú tu ľudia z krvi a mäsa, snívajúci a vítajúci švíky zmien času a chvíle, sviatkov a nevšedností;, nie každý pobadá ich poéziu a ktoré sa dejú pri striedaní noci so zorou, večera s dňom, oblakov a vody a pod. Sú i v šepote vôd, v erotických šumoch kukuričniska a pohládzania vetrov i hladiny vody; tej vody, ktorá pred dvesto rokmi pohltila vo veľkých záplavách starý kostolík Begeča vyfarbený namodro a ktorý sa iba starým ľuďom zjavuje v sne, alebo keď sú veľké suchá! Vtedy je raz sen a raz vidina...
 
A či je nie táto naša rovina i sen i vidina? Nehovorí o tom práve takýmto projektom scénicko - filmovým Peter Serge Butko!? Veľký zaľúbenec a milovník tej mýtickej roviny a toho petrovského naturelu, ktorý spoznal na cestách k nám a takú rovinu sa pokúša svetu predstaviť; veru a celkom inak než tú nudnú a jednotvárnu! Jeho je vari ako tá naša petrovská handrovka po ktorej sa stúpa do neba! Sú tam na nej prestreté pravé našské perličky od šúľkov kukurice, pálenky, hrachoviny až po tekvice a olásky a na nej sú praví pravučičkí ľudia roviny- dnešní my! Sú ako ľudia z románu veľkého narátora Margueza, jeho archovia keď vyprávajú príbehy o sebe...
 
Nuž takto sme akosi videli Petrovu Serge Butkovu Ódu na rovinu postavenú na divadelnú scénu VHV v Petrovci ako premiéru 19.novembra, zachytenú i očami zaujímavej a pritom inventívnej filmovej kamery. S údivom pozerali sme sa na jednoduchosť takejto scény, na jej možnosti z mnohorakosti kombinícií, na výborné využitie striedania svetla a tieňov (laterna magica!). Bol vtedy na scéne pravý mýtický človek tejto roviny, „videný“ inými cudzími očami, ale veľmi blízkými, jemnohumornými, s nadhľadom, očami veľkého umelca - režisíra! Bol tam náš človek ošľahaný vetrom, zimou a kanikulou leta, obliaty rudými papršlekmi slnka a najmä jeho slnečným západom, bol pri striedaní noci s ránom, láskavý ale i omámený pálenkou a ženou, zadumaný ako brehy Dunaja a kanálskych vôd, pracovitý ale i zasnený...Človek roviny vtiahnutý napevno k nej na svojej životnej ceste hĺbkou jej koreňov...A bol to autentický človek takej roviny, ktorá je „rovná ako čiara či povrch vody“, povedal nám autor textu a réžie Peter Serge Butko a všetko toto sprostredkoval ako baladu či ódu na scéne VHV v Petrovci spomínaného novembra za účasti mladého hereckého kolektívu, ktorý vraj nikdy na scéne nevystupoval a nehral. Ale si zahrali na výbornú, vďaka im...A vďaka i režisérovi autorovi predstavenia Óda na rovinu Petrovi Serge Butkovi za plný umelecký zážitok!

Komentárov  

0 #7 Guest 2012-04-22 06:00
Predstavenie je bezveze.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #6 MM 2011-11-23 17:23
Aj tak dobrú noc...
Nahlásiť administrátorovi
+3 #5 Martin Prebudila Neviem o čom...Viera Benková 2011-11-22 12:13
ale ja viem, Martine! Poprvé veľa peňazí odišlo dolu vodou a najmä Dunajom, kam, ve´d vie i sám...po druhé, kde sú nám deti, ke´d sú mladí v zahraničí!? Tak kde by mali byť, hádam si nemyslíš, že my starší máme mať deti i tak ich máme, vydržiavame vnukov aby mohli aspoň niektoré hodiny napr.hudby navštevovať...Po tretie nie je vysoké umenie iba náš najumelec scény Benka, zatiaľ stále iba pohybovo, rurárne umenie bez veľa filozofovania a postavené ako ho urobil pán Butko aj to je o nás..a o nás je všeličo iné, napríklad, i to že niektorí si z umelcov myslia že sú naj a iní že nie, ale to je už stará téma otrepaná ako je otrepané aj to čo kto kde má, či má Petrovec na to a či Pazova alebo Kovačica a to stále súperenie..., smutné je to čo píšeš o trikrátĎ, ale je smutné aj to ako sa recituje na rozhl. prehliadke kde tiež slovenčina upáda, ako všade... a aká je výslovnosť u detí, smutný je život a pozri sa ako rýchle ako pečiarky rastú čínske obchody a naši ľudia ťahajú tú nešťastnú motyku a dokiaľ budú Slováci ju ťahať, kým iní špekulujú a njmä že všetko je politika, Martine! cao, majú pravdu ľudia, lepšie divadlo s mladými ko krčma v nich a oni v krčme! viera benková
Nahlásiť administrátorovi
+1 #4 novinarka 2011-11-21 15:50
ÓDA- Repríza inscenácie
Óda na rovinu
bude v nedeľu 27.11.
o 20,00 v SVD.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #3 re: neviem o čomČitateľ a Pozorovateľ 2011-11-21 10:03
Citovanie Martin Prebudila:
Pani Benková,
naozaj som nepochopil z vášho príspevku či v ňom oslavujete predstavenie, či režiSÍRA, ako píšete, alebo len Vaše spomienky a Jána Čajaka ml.?! Je mi ľúto, že som tam v sobotu večer nebol, ale bol som včera (nedeľa) v Starej Pazove na plnoletej 18. detskej divadelnej prehliadke, na ktorej vystúpili IBA dve naše detské predstavenia - Báčskej Palanky a Kysáča - jedno zo Zahraničia -z Iloka, a na záver pohositnné po srbsky zo Strediska pre kultúru Stará Pazova - Popoluška. Tieto dve NAŠE inscenácie sledovala trojčlenná porota v zložení: Jano Čáni, náš režisír, profesorka slovenčiny Lýdia Gedeľovská z domácej pôdy a Zoltán Fridman, divadelný režisér z Rumy. Teda, traja členovia na dve predstavenia. Pekne, len ja som tam nevidel žiadnu, ba ani najmenšiu perspektívu tejto našej čajakovskej, či už Vašej, alebo balaševićovskej žírnej roviny. To bola hanba, naša. Nie susedova...
Tak potom, o akých sa mi tu symboloch a sneniach rozprávame?! Kde sú nám deti, dorast, a mladšie kapacity - na zajtra! Kde sú nám NAŠE deti a kde sme my vôbec TU, na tejto našej krásnej panonskej rovine, plnej žita a chmeľu?!
Nemám správnu odpoveď...
Večer som prišiel domov a v TV som potom od 21. hodiny sledoval DOTYKY. O Majerovi. Akože IN LIVE, ale mňa predsa nemohli oklamať... Len dobre zabalené, vopred dobre zostrihané, bez toho, aby to malo dušu a istú hravosť... Z viacerých dôvodov... Tak, o čom sa mi potom vôbec rozprávame...?!
Kto tu komu akú hmlu aj akú rovinu lacno predáva?! Možno nejaké nové vysnívané hmly na úsvite...?)
Viem prečo Vám toto takto vravím, len neviem či z toho bude aj nejaký osoh, či to nie je len malé hádzanie hrachu na stenu...
Ak som sa voľačo dobre a dobré naučil v tomto mojom nedosnenom malom živote, tak to je, že slovo a sľub majú istú váhu a že sú veľavravné aj medzi mlčiacimi dobrými ľuďmi. Ale, aj toho je už, pani Viera, uznáte, čoraz menej medzi nami.
Nemám ani najmenšiu duchovnú potrebu analyzovať, ba ani s Vami polemizovať, len mi je ľúto, že ste dnes neboli na plnoletej Detskej divadelnej prehliadke, kde boli iba dve - respektíve štyri predstavenia - na troch členov odbornej poroty aj to bolo veľa.
Asi aj na toto potrebujeme Stratégiu...
Ak potrebujete dodatočné informácie tak sa obráťte na Komisiu pre divadelnú a .. činnposť Výboru pre kultúru NRSNM a tam hádam dostanete najlepšiu odpoveď.
Ak Vám ju vôbec dajú...
S dobrým pozdravom
Martin - bez hojdacieho/hojdajúceho kresla


Čo by povedali tunajši: "Niđe veze."
Nahlásiť administrátorovi
+8 #2 novinarka 2011-11-21 03:26
"Bravooo, Petrovčania a režisérovi klobúk snímam. Silná, veľavravná historicko-dokumantá rna satira o nás samých, na ktorej sme sa pritom sladko smiali. Multimediálne ohromné!"- opakujem svoj komentár (ódu na režiséra), ktorý som napísala pod príspevkom Óda na rovinu. Predstavenie bolo natoľko inšpiratívne, že nadchlo aj básnikov a nebásnikov. Treba si ho záväzne pozrieť a potom sa pochopí aj horeuvedený text našej poetky V.Benkovej. A odpoveď na otázku nášho básnika M.Prebudilu: Kde sú naše deti? možno nájsť práve v predstavení Óda na rovinu. Sú v krčme. Avšak, jednej väčšej skupine mladých ľudí (debutantov), režisér tohto predstavenia ponúkol krajšiu zábavu od vysedávania v krčme. Angažoval ich v divadle a pritom ich iste o divadle aj veľa naučil. A to všetko bez pomoci a podpory NRSNM.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 neviem o čomMartin Prebudila 2011-11-20 17:51
Pani Benková,
naozaj som nepochopil z vášho príspevku či v ňom oslavujete predstavenie, či režiSÍRA, ako píšete, alebo len Vaše spomienky a Jána Čajaka ml.?! Je mi ľúto, že som tam v sobotu večer nebol, ale bol som včera (nedeľa) v Starej Pazove na plnoletej 18. detskej divadelnej prehliadke, na ktorej vystúpili IBA dve naše detské predstavenia - Báčskej Palanky a Kysáča - jedno zo Zahraničia -z Iloka, a na záver pohositnné po srbsky zo Strediska pre kultúru Stará Pazova - Popoluška. Tieto dve NAŠE inscenácie sledovala trojčlenná porota v zložení: Jano Čáni, náš režisír, profesorka slovenčiny Lýdia Gedeľovská z domácej pôdy a Zoltán Fridman, divadelný režisér z Rumy. Teda, traja členovia na dve predstavenia. Pekne, len ja som tam nevidel žiadnu, ba ani najmenšiu perspektívu tejto našej čajakovskej, či už Vašej, alebo balaševićovskej žírnej roviny. To bola hanba, naša. Nie susedova...
Tak potom, o akých sa mi tu symboloch a sneniach rozprávame?! Kde sú nám deti, dorast, a mladšie kapacity - na zajtra! Kde sú nám NAŠE deti a kde sme my vôbec TU, na tejto našej krásnej panonskej rovine, plnej žita a chmeľu?!
Nemám správnu odpoveď...
Večer som prišiel domov a v TV som potom od 21. hodiny sledoval DOTYKY. O Majerovi. Akože IN LIVE, ale mňa predsa nemohli oklamať... Len dobre zabalené, vopred dobre zostrihané, bez toho, aby to malo dušu a istú hravosť... Z viacerých dôvodov... Tak, o čom sa mi potom vôbec rozprávame...?!
Kto tu komu akú hmlu aj akú rovinu lacno predáva?! Možno nejaké nové vysnívané hmly na úsvite...?)
Viem prečo Vám toto takto vravím, len neviem či z toho bude aj nejaký osoh, či to nie je len malé hádzanie hrachu na stenu...
Ak som sa voľačo dobre a dobré naučil v tomto mojom nedosnenom malom živote, tak to je, že slovo a sľub majú istú váhu a že sú veľavravné aj medzi mlčiacimi dobrými ľuďmi. Ale, aj toho je už, pani Viera, uznáte, čoraz menej medzi nami.
Nemám ani najmenšiu duchovnú potrebu analyzovať, ba ani s Vami polemizovať, len mi je ľúto, že ste dnes neboli na plnoletej Detskej divadelnej prehliadke, kde boli iba dve - respektíve štyri predstavenia - na troch členov odbornej poroty aj to bolo veľa.
Asi aj na toto potrebujeme Stratégiu...
Ak potrebujete dodatočné informácie tak sa obráťte na Komisiu pre divadelnú a .. činnposť Výboru pre kultúru NRSNM a tam hádam dostanete najlepšiu odpoveď.
Ak Vám ju vôbec dajú...
S dobrým pozdravom
Martin - bez hojdacieho/hojdajúce ho kresla
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články