Zuzana Chalupová (1925-2001-2011)

Zuzana Chalupová (1925-2001-2011)
 
Pred 10. rokmi vo veku 76 rokov zomrela Zuzana Chalupová. Pri príležitosti desaťročnice úmrtia, v sobotu 03. decembra 2011 o 17:00 v Galérii insitného umenia v Kovačici jej venujú tichú spomienku a výstavu obrazov In memoriam Zuzana Chalupová (1925-2001). Milovníkom insity sa ponúkne mimoriadna možnosť obzrieť si originálne práce olejov na plátne Mamy Zuzany zo zbierok verejných ustanovizní, zberateľov, súkromných osôb a fondu Galérie insitného umenia.
 
foto
 
Na otváraní výstavy sa zúčastnia predstavitelia z UNICEF, UNESCO, Červeného kríža, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade...Výstavu otvorí kustód Národného múzea v Belehrade Nikola Kusovac a slávnosť svojim spevom spestrí detský cirkevný chór z Kovačice.
 
foto
 
Zuzana Chalupová bola prvou ženou v Kovačici, ktorá ihlu a niť zamenila za štetec a farby. Potom už jej umelecký vzostup a najmä prienik na medzinárodnú scénu bol veľmi rýchly.
 
Namaľovala takmer 3000 obrazov a usporiadala okolo stovky vlastných výstav. Jej obrazy žijú predovšetkým svetom šantiacich detí. Zachytávajú atmosféru a kolorit dediny plnej detvákov, ich smiechu, hier. Deti maľovala od začiatku. Nemala vlastné, tak sa s nimi tešila na obrázkoch. Dospelých maľovala rovnako ako deti.
 
Mnohé obrazy, ako aj finančné čiastky Mama Zuzana, -ako ju v celom svete volali, - venovala na humanitné ciele. Jej dary šli na fond UNICEF, UNESCO, na zbierky pre utečencov, hladujúce deti, na dobročinné akcie  Červeného kríža a do početných charitatívnych organizácií.

Komentárov  

0 #1 Krása umeniaĽudmila Turčányiová 2011-12-01 23:30
Krásne obrazy, krásna žena, naplnený život. Vyslovujem obdiv nad dielom aj životom pani Zuzany. Pri najbližšej návšteve Vojvodiny určite navštívim Kovačicu a osobne si pozriem krásu insitného umenia.
S pozdravom Ľudmila Turčányiová(Slovensk o)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články