Vianoce v Ríme

Vianoce v Ríme
 
Ako to len krásne znie: „slnečná krajina“ alebo „slnečný juh“! Je síce pravda, že v strednom Taliansku, teda ani v Ríme, nevedia o snehových závejoch, o riekach, čo sú od brehu k brehu zatarasené srieňom, ktorý hustne a jednej noci sa premení na pevný ľad, ani o čľapkaniciach po odmäku. Ale aj tu sa môže v zimných mesiacoch strhnúť snehová búrka a kaluže na uliciach zakryje občas tenučký ľad. Horniak by si povedal „dajsamisvete“...
 
Memoárový dokument Jána Okáľa, Vianoce v Ríme - úryvok z knihy Výpredaj ľudskosti (Cambridge ON : Dobrá kniha, 1989) nám zaslal Jozef M. Rydlo, člen Slovenského ústavu v Ríme. So želaním radostných a požehnaných Vianoc p. Rydlovi srdečná vďaka.
 
Okáľove memoárové dielo Výpredaj ľudskosti je autentickým dokumentom o prvých krokoch, dňoch, rokoch slovenskej povojnovej emigrácie - Hronského, Dilonga, Cincíka a mnohých ďalších. Mapuje ich pôsobiská, zložité peripetie na sklonku vojny a bezprostredne po nej, talianske roky, prípravy na vycestovanie do Ameriky... Tragiku osudov ľudí na úteku, vyhnancov, Okáľ mapuje cez prizmu vlastnej skúsenosti, osobných názorov a postojov, sviežim literárnym štýlom, ktorý nič neuberá z bohatej a presnej faktografie rozprávania.
 
Z dokumentu uvádzame kratšiu časť:
 
„December sa už krátil a otázka, ako oslávime svoje prvé Vianoce v emigrácii, natískala sa nám stále nástojčivejšie nielen do myšlienok, ale aj do rečí. Našťastie myslel na to aj bývalý cirkevný radca Slovenského vyslanectva pri Vatikáne msgr. Jozef Kapala. Odkázal na Via Reno, že bude mať pre nás polnočnú omšu v kaplnke sestričiek na Via Po. Týmto bola starosť o duchovnú stránku vianočných sviatkov vyriešená, ale ostávala tu ešte otázka, čo sa nám „podarí“ zachrániť z tradičných slovenských Vianoc. Bude stromček, „štedrá“ večera, vianočné koledy, návštevy a ostatné veci, bez ktorých by na Slovensku Vianoce neboli Vianocami? Zdalo sa nám skoro beznádejné na niečo také sa tešiť! Tých niekoľko rodín, ktoré mali v Ríme svoje obydlia, dozaista vo svojom úzkom kruhu vyčarí aspoň niečo z toho štedrovečerného šťastia a niektorých pozve k sebe Sidor. Ale tých ostatných bude čakať len obvyklá večera v pápežskej menze a keď sa podarí zohnať pár lír, tak možno pohár vína v botiglerii u sor Tita.
 
Nemohli sme sa spoliehať ani na talianskych priateľov, ak sme ich už mali, lebo stromčeky netvorili časť Vianoc ani v predvojnových časoch a štedrý večer sa pokladal za vigíliu pred sviatkom Narodenia Krista Pána, takže večera bola nielen pôstna, ale aj skromná. Často iba kúsok syra s chlebom a pohár vína. Ani deti sa netešili na hračky a iné dary od Ježiška v predvečer Vianoc, ale na Troch kráľov. Vtedy sa vari všetci rodičia s deťmi celého Ríma zišli na Piazza Navona, námestie sa premenilo na akýsi jarmok s hračkami a maškrtami od výmyslu sveta.
 
Pravdaže, ani v Taliansku deťom nedávali dary rodičia, ale „Befana“, niečo medzi strigou a vílou. Meno Befana vzniklo skomolením slova Epifania, gréckeho názvu Sviatku Troch kráľov. Bolo v tom hodne logiky, že „Befana“ prinášala svoje dary na Troch kráľov. Podľa nášho slovenského ceremoniálu prví štedrí darcovia v Betleheme i na Slovensku boli valasi, z ktorých jeden priniesol Ježiškovi takú klobásu, čo sa štyria valasi do nej opášu; druhý takú jaterničku, čo mu sama vyskočí na panvičku, a tretí jabĺčko ako jeho srdiečko. Ba k Jasličkám prišiel aj starý Kubo a ten oferoval Ježiškovi klobúk slivák, aby nikto o ňom nepovedal, že je všivák. V podstate bola „Befana“ takou časťou talianskeho folklóru, ako nám boli valasi. Ktovie, či „Befana“ nepreskočila do kresťanského Ríma z pohanského? V kostole na Aracoeli, ktorý tvorí časť zástavby Campidoglio, od rána do neskorého večera cez celé vianočné obdobie prichádzali pred Jasličky malé deti a prednášali Ježiškovi básničku, alebo modlitbičku. Často trvalo celé hodiny, kým prišiel na čakajúce deti rad a potom od únavy a vzrušenia buď všetko zabudli, alebo si poplietli slová a veršíky. Ale bolo to roztomilé a strávil som tam hodiny, prežívajúc s malými recitátormi ich vzrušenie a trému...“

Komentárov  

+1 #2 Čitateľ 2011-12-29 07:28
Píše v článku aj kto je autor aj kto príspevok zaslal. Koho zaujíma, ten pozorne číta...
rozmyslí...
a potom píše komentár (eventuálne).
Nahlásiť administrátorovi
-2 #1 Guest 2011-12-23 20:36
:-x
kto je autor?
Zase anonym...
Tak dobre...
Nemám komentár........
m
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články