Jovanjdan a Sveti Sava – Ján Krstiteľ a Svätý Sava

Jovanjdan a Sveti Sava – Ján Krstiteľ a Svätý Sava
 
Podľa starého pravoslávneho - juliánskeho kalendára, dnes (20. januára ) je 7. január a je to vskutku deň po Troch kráľoch. Sviatok Troch kráľov, čiže Zjavenie Krista Pána alebo srbsky Bogojavljanje je sviatkom u všetkých kresťanov, ibaže sa u pravoslávnych veriacich oslavuje s 13-dňovým opozdením vzhľadom na ostatný kresťanský svet. Okrem tohto rozdielu, aj nasledujúci deň po Zjavení, teda dnešný deň, sa v pravoslávnej cirkvi odlišuje. Venovaný je Jánovi Krstiteľovi.
 
Včera 19. januára - čo je podľa staršieho juliánskeho kalendára 6. január - bolo Bogojavljanje, čiže Zjavenie (Tri krále) a dnes je Jovanjdan, Sabor svetog Jovana čiže deň Svätého Jána Krstiteľa. Keďže Ján Krstiteľ zohral významnú úlohu v Zjavení Krista Pána, Pravoslávna cirkev tejto osobnosti cirkevných dejín venovala nasledujúci deň po Zjavení. V dnešný deň mnohé pravoslávne rodiny a tiež aj napríklad Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, oslavujú svoju rodinnú, čiže „krsnu slavu“.
 
V januári je ešte ďalší veľký pravoslávny sviatok. Je to 27. január, kedy je Svätý Sava, dátum ktorý je stanovený za celoštátnu školskú „slavu“. V ten deň na všetkých školách v Srbsku výučba neprebieha a v školách sa organizujú rôzne programy, súťaže a zábavy. Žiakom sa tiež ozrejmuje význam Svätého Sávu v dejinách srbského školstva.
 
Svätý Sava bol prvým srbským archiepiskopom a čelnou osobnosťou v osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným osvietencom, ktorý kládol základy srbského školstva. Vzhľadom na to, že dal veľký prínos i k utváraniu moderného srbského štátu, uctievajú si ho aj štátne inštitúcie.
 
O Svätom Savovi Miloš Crnjanski v minulom storočí napísal, že bol diplomatom-politikom, cirkevno-štátnym organizátorom, kultúrno-osvetovým tvorcom a spisovateľom. Podľa jeho názoru, v srbských dejinách nejestvuje nič, čo by sa vyrovnalo duchovnej nadstavbe diela Svätého Savu.
 
No nie vždy v srbských dejinách sa život a dielo Svätého Savu velebilo a uctievalo. Po Druhej svetovej vojne, roku 1947 komunistická moc zhodnotila, že Svätému Savovi viac nepatrí miesto v školách.
 
Predtým sa tento deň ojedinele začal oslavovať ešte v roku 1734 a neskôr v roku 1813 sa začal svätiť najprv ako cirkevný sviatok a od konca 18-ho storočia aj ako osvetový. V novších dejinách oslava Dňa Svätého Savu ako školského sviatku bola znovu zaktualizovaná v roku 1989 a zrealizovaná na začiatku deväťdesiatych rokov.
 
Kulpínska základná škola, ktorá má 223-ročnú tradíciu (založená bola 1789) a v ktorej sa výučba koná v slovenskom a srbskom jazyku, pravidelne v deň Svätého Savu usporiada najprv cirkevnú časť osláv a potom aj kultúrno-umelecký program. V prvej časti pravoslávny farár posvätí „slavski kolač“ a žito - koljivo, po čom nasleduje liturgická časť. V pokračovaní žiaci usporiadajú pestrý program, v ktorom si zaspievajú a zatancujú ale aj pripomenú život a dielo tejto významnej osobnosti srbských dejín.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články