Fašiangy, fašiangy...

Fašiangy, fašiangy...
 
Píše Viera Benková
 
Keď zimné noci iskrili hviezdami a vonku vržďal primrznutý sneh dlhé neľahké obdobie zimného odpočinku bolo treba trochu „prikoreniť“ a vymysleli sa fašiangy. Naši predkovia sa v tomto období chystali na zimné zábavy. V Petrovci nebolo spolku alebo združenia či to bola kupecká mládež, roľnícka, učiteľská alebo aj cirkevná a iná mládež – všetci šli na fašiangové plesy a zábavy s divadelnými hrami.
 
foto
 
Kulpínski divadelníci v roku 1932
 

V krčme u Dudášov schádzala sa kupecká mládež, s hudbou sa vystatoval aj Priemyselný spolok. Najagilnejší však bol petrovský Spevokol, ktorý sa založil ešte v dávnom 19. storočí a viedol ho aktívny a veľmi agilný pán učiteľ Ondrej Garaji. V tridsiatich rokoch 20. storočia vo Veľkej krčme-/neskoršie v Hviezde/ – hostinský bol známy pán Odrej Kiš, ktorý sa do povedomia starších spoluobčanov zapísal ako dobrý hostiteľ, ustupoval miestnosť pre organizované zábavy. Aj vínko a dobrá večera mali potom cenu a krčmár dobre zarobil. V roku 1930 začiatkom marca bola tu fašiangová zábava s maškarným plesom. Kto by povedal, že takéto zábavy vydržali až do roku 1975!? Vtedy v roku 1930 vybrali aj krásku večierka. Kupeckí šikovní chlapci odišli do Nového Sadu a z divadla vypožičali kostýmy. Bola to zábava o ktorej písali aj noviny. Pred fašiangovou zábavou v tomto hostinci bolo divadlo. Hrala sa Rázusova Hana a Starý zaľúbenec. Vybraná spoločnosť – jury vybrala krásku večierka a ňou sa stala mladá zamestnankyňa Kníhtlačiarne Zuzana Majerová a jej pomocnice - sprievodkyne boli Milka Čániová a Oľga Križanová, sestra pána profesora na petrovskom gymnáziu Ivana Križana. Sprievodkyne- princezničky boli v tom čase študentky a mali sa k svetu. Zábava trvala veru trvala a o nej písali aj našské noviny Národná jednota a priniesli aj fotografiu krásky večierka. Ako vidno našim predkom sa darilo, čo nevidieť bola zábava a divadlo. A my môžeme iba pokračovať tam kde oni zastali a pripojiť sa k tradícii, ktorá obohacuje, či nie?!

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články