Slovenské zahraničie

Slovenské zahraničie
 
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) spustil nový internetový portál Slovákov vo svete http://slovenskezahranicie.sk/sk .Nadväzuje ním na rovnomenný časopis, ktorý v roku 1996 začal vydávať Dom zahraničných Slovákov ako mesačník. Ide o databázový, kultúrny, multimediálny, celospoločenský portál pre krajanov pod názvom Slovenské zahraničie.
 
"Je to centrálna informačná online platforma o živote a histórii Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá má zlepšiť informovanosť verejnosti o ich živote a prepojiť jednotlivé krajanské stránky po celom svete, čím sa prehĺbi vzájomná spolupráca medzi krajanmi," povedal na tlačovej konferencii šéfredaktor portálu slovenskezahranicie.sk Dušan Mikolaj. Okrem iného uvádza portál Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) na: http://www.uszz.sk/portal-slovenske-zahranicie-spusteny/
 
Na portáli sa zverejňuje aj odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí. Podľa štatistík jednotlivých krajín najviac Slovákov mimo materského štátu žije v Spojených štátoch amerických (údaje z roku 2000) - bezmála milión a vyčíslene a exaktne: 821 325, ďalej v Českej republike takmer dvesto tisíc: 193 190 a na treťom mieste je Srbsko (údaje z roku 2002) s 59 021. Ďalej nasleduje Kanada s necelých 51 tisíc, kým Maďarsko a Rumunsko majú takmer rovnako: niečo vyše 17 tisíc. Nasledujú Chorvátsko (4 712) a Rakúsko (3 343). Asi 2000 Slovákov žije aj v Poľsku a v ostatných krajinách je to už podstatne menší počet. To čo v tabuľke vystalo je Čierna Hora.
 
Treba však mať na zreteli, že sa údaje na webe budú dopĺňať a keďže je portál o nás, - teda zahraničných Slovákoch, - snáď by sme mali participovať v jeho kreovaní. Či už tak, žeby sme avizovali udalosti, pomáhali v dotváraní stránky... alebo dokonca aj poukazovaním na medzere a nedostatky?
 
S blahoželaním k spusteniu stránky a s dobrým úmyslom - iba malý postreh. Keďže sa v tabuľke uvádzajú dvojciferné a neraz iba odhadované údaje o Slovákoch v jednotlivých krajinách, dovolím si poznamenať:
 
Slováci v Čiernej Hore: podľa oficiálnych výsledkov vlaňajšieho súpisu, v tejto krajine žije 73 Slovákov – vyhlásil predseda Riadiacej rady združenia Čiernohorsko – slovenského priateľstva a zároveň nedávno vymenovaný poradca predsedu USŽZ Michal Spevák : http://www.youtube.com/watch?v=bEqratHPM9Q .
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #3 J. Kulík 2012-03-10 14:21
Slovenská doplnková škola a to bez prerušenia, funguje nám už 50 rokov. Prvou učiteľkou bola Mária Makovníková, teraz už vo výslužbe. Po nej, až 15 rokov, pravidelne, v každú sobotu, deti vyučovala B. Kulíková. Neskoršími učiteľmi boli p.f. Anna a Miloslav Velebírovci, P. Sládeček, A. Pešková a Elena Lomenová. Medzičasom sme sa v rámci tunajšej ev. a.v. cirkvi pripojili do výstavby vlastného súkromného školského strediska. V tejto škole sa fakultatívne vyučovala aj slovenčina, slov. dejiny... Zároveň, vedľa spolka ešte vždy funguje aj doplnková škola. Rozhlasové vysielania sme najssamprv začali na stanici 3ZZ, po čom na iniciatívu spolka Ľ. Štúra, podali sme spoločnú žiadosť o pričlenenie sa ku stanici 3EA, ktorá postupom času prerástla v SBS. Medzičasom sme vydali rad platní, CD a pások. Nase tanecne skupiny si robia pravidelne zajazdy do "stareho" kraja, vcetne aj na Podpolianske slavnosti a to este od 1986. roka. Ako odbocky, vedla spolka nam fungovali, alebo aj funguju:spominana dplnkova skola, tanecne skupiny, Klub mladeze, Zdruzenie matiek, rybarske zdruzenie, odbocky stolneho tenisa, sachova a uz yaniknute futbalove kluby (mali sme dva). Vedla cirkvi funguje oltarny kruzok zien, zdruzenie penzistov. Maju svoje pravidelne stretnutia, spolocny obed a obcas sa im umozni aj nejaky vylet a pod. Oni yase pravidelne navstevuju nasich krajanov v nemocniciach a hlavne v osetrovniach. Na vlastnu osetrovnu sme sa este nezmohli i ked boli pokusy aj v tomto smere. Vypada, ze to tohto projektu pôjdeme spolocne s inymi ybormi ev. cirkvi. Podobne, ako sme to urobili pri budovani skolskeho komplexu. Vedla tychto cinnosti, cirkevny ybor "Krista Pana" uz skoro 5O rokov vydava aj vlastny cirkevny nastenny kalendar Za tieto roky sa v spolku vystriedalo az niekolko vlastnych orchestrov. Prvy nam bol "Datelinka". Pocas vystavby slov. domu, hravali nam ydarma. Po nich prisla "Carobna noc", ktoru teraz vzstriedala skupina "Zmena 5". Ani cirkev a ani spolok, ci skola nie su nam tu preto, aby nas nejak izolovali od celoaustralskej spolocnosti, ale aby ta integracie bola bola hladsia a dosial sa im darilo. Z radov uz tu vychovanej mladeze mame MUDr. ktora je pri jednej tunajsej univeryite a bavi sa hlavne vyskumom. Vychovali sme si zopar lekarov, stomatologov, farmakologov, ba jeden sa prave teray chysta na specializovanie, na chirurgiu. Mame tu odchovanych doktorov vied, ako ekonomie, polnohospodarstva... zopar pszchologov, sociologov, architektov, stavebnych, strojnych a elektoroinyinierov, ucitelov, zdravotne sestricky atd. Z radov nam vyslo zopar tunajsich bankovych manazerov, pravnikov, ba jedna dievcina je zastupkynou predsedu okresa atd. Mnohi si nasli zamestnanie pri statnych ministerstvach, ba aj pri federalnom ministerstve v Canberre. Nezaostavame ani ako podnikatelia. V stavebnictve ich mame az niekolkych a najväcsi nam je J. Belani. Vraj podla poctu vystavanych budov, skôl, fabrickych hal... no aj rodinnych domov, bude vraj nas najväcsi slovensky stavebny podnikatel vo svete vôbec. Z radov nam vysiel pocet mäsiarov, pekarov, mechanikov, elekriciarov, vodoinstalaterov, stolarov, murarov atd. Niekolki si nasli zamestnanie aj na burze, v cestovnych kancelariach a zopar ich je aj v armade. Uz ci L. Stur, evanjelicka, baptisticka, alebo duchovna cirkev, vsetci si konali a aj vykonali svoju ulohu svedomite. Teda, toto je skutocnost nasho zitia v Australii, konkretne v Melbourne. V inych metropolach je nas uz podstatne menej. V Melbourne, z dobrovolnych prispevkov sme vystavali: slovensky dom, ev. kostol, vedla je velka hala, dve fary... svoje stredisko si vystavali aj baptisti a nezaostali nam ani duchovni. Aj oni maju vlastny modlitebny dom a prislusne priestory. Ani jedna organizacia nam nie je zatazena bankovou pôzickou. Tie su uz davno vypalatene.
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 J. Kulík 2012-03-10 13:39
Kto je autorom, či informátorom o vojvodinských Slovákoch v Austrálii, neviem, ale tá osoba vôbec nepozná tunajší život a vôbec si nepreštudovala kopu materiálov na MS a pod. Spomeniem len zopár nevyjasnených dát, ako napr. Milan Ontko (biskup missourskej synody) nikdy tu nebol naším farárom. On len sprostredkoval, aby sme dostali ich misijného kňaza, Michala Brondoša, ktorý tu pôsobil až štyri a pol roka. Po ňom sme si pozvali p.f. Ondreja Koleca z Argentíny. Tohto neskoršie vystriedal p.f. Miloslav Velebír, ktorý neskoršie prešiel do Perthu a na jeho miesto prošiel kovačický rodák, p.f. Ján Havjar. Slovenský spolok "Ľ. Štúra" úradne nebol založený v 60-tých rokoch, ale v 1976. roku. V 60-tých rokoch to prvé labílne združenie sa nazývalo slov. spolok v Melbourne.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 Ján Kulík 2012-03-10 13:31
Kto je autorom, či informátorom o vojvodinských Slovákoch v Austrálii, neviem, ale zrejmé, vôbec nepozná tunajší život. Neprezrel si tú kopu materiálov, čo je na MS a pod.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články