Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa
 
Dnes kresťania slávia šiestu – poslednú pôstnu nedeľu, takzvanú Kvetnú. Je prvým dňom Veľkého týždňa, ktorý sa končí veľkonočným pondelkom a zmŕtvychvstaním Ježiša. Prvým najväčším sviatkom evanjelických Slovákov v Starej Pazove sú Vianoce a druhým je Veľká noc. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove chodili Paničke. Paničky boli dievčatá predškolského a mladšieho školského veku.
 
foto
 
 Autor Ján Rener
 
Kvetná nedeľa v Starej Pazove
 
Autor: Zdenka Iker
 
Panička bola dievča, oblečené ako mladá nevesta, v sukňách (v slovenskom staropazovskom kroji), s pártou (vencom) na hlave. Najčastejšie chodili tri dievčatá a mohlo byť aj viacej. Dakedy v skupine boli chlapček, tiež v slovenskom kroji-vo vyšívanej košeli, s kalapčokom (klobúkom) na hlave. Jedno z dievčat tancovalo s paničkou a druhé nieslo céger (pletený koš), do ktorého im gazdinke dávali čerstvé vajíčka. Ked v skupine bol chlapček ,tak jeho úlohou bolo niesť céger. Paničke tancovali na dva kroke a spievali takto:
 
Kvetná nedeľa de si kľúče podela,
tadala som, tadala, svetimu Durovi,
svetí Duro stávaj, kľúče odmikávaj.
Navaríme, navaríme červeniho piva,
Opoíme, opoíme richtárovho syna,
Ag nebude piti, budeme ho biti, s korbáčom po riti.
Dioukina krása, vlasi má do pása.
Obdarujte, obdarujte túto našu nevestičku,
Pojdeme sňou do jarmočku,
Kúpime jej šňúrvočku, červenú, zelenú,
Na tú našu Kvetnú nedeľu.
Veľky háj, malí háj a ty naša gazdinka,
vajko daj, Ni len edno, ale dve,
s tím ti málo odbudne.
 
Nezriedka paničke museli odbehnúť domov, košík vyprázdniť a tak chodievali po dedine do predvečera, keď unavené prišli domov a delili sa zo všetkým.
 
V Selenči to však bývalo takto:
 
Na K v e t n ú n e d e ľ u popoludní sa niesla „kiseľica". Tri dievčatá urobili bábku a šli s ňou po dedine. Jedno nieslo „kiseľicu" a ostatné dve košíky. Do nich im dedinčania dávali vajcia. Dievčatá pritom spievali:
 
„Kvetná ňeďeľa, ďe si kľúče poďela? Ta dala som, ta dala svatimu Ďurovi. Svatí Ďuro, stávaj, kľúče odmikávaj, abi tráva riasla, tráva zeľená, više koľena. Seďí paňi f koši a pán sa jej prosí: Daj, paňi, vajíčko, ľebo edno, ľebo dve, ve ťi to máľičko odbudňe. Navarím varpivo, opojíme richtárouho sina. Ag ňebude piťi, buďeme ho biťi po téj holéj riťi. Háje, máje, za vlasi mikáje. Tavo, kiseľ, tavo, ta ťa ponesieme, a tie hrackie zeme, židom na hrebeňe".
 
Mladíci a dievky sa cez pôstne nedele a na kvetnú nedeľu bavili na hojdačkách visiacich na morušiach.