Panónski námorníci v domácom prístave

Panónski námorníci v domácom prístave
 
V očakávaní sobotňajšieho Đoletovho koncertu nemôžem si nezaspomínať na ten predošlý, ktorý aj mne aj môjmu, vtedy 17-ročnému synovi, natrvalo zostáva vrezaný do pamäti. Bolo to dávno či nedávno, v čase keď sa o Balaševićovi nesmelo veľmi hlasno ani len hovoriť. A zúčastniť sa na jeho koncerte bolo prinajmenšom bláznovstvom. Alebo hrdinstvom...? Nik totiž nemohol byť istý, či niečo nevybuchne, nevystrelí, či nezaútočia policajti...Avšak, aj tak sa nás v roku 2000 na novosadskom Námestí slobody zhromaždilo zo 30.000. Takmer všetci do jedného sme s píšťalkami skandovali a spievali Gedo gluperdo, Putuj Evropo, ba aj tú: Ma jebite se Devedesete...
 
foto
 
Čo sa zmenilo po 12-tich rokoch? Gedoví najbližší spolupracovníci sú znovu na moci, Európa aj ďalej putuje bez nás a od tých neslávnych deväťdesiatych sme vari ani ďaleko neodišli. Niekto by povedal: Sve je isto, samo njega nema. Mnohí by mu aj dali za pravdu. Veď duch miloševićovstva akoby sa znovu oživoval, znovu je čoraz prítomnejšia podivná rétorika, znovu sa omieľa o veľkosrbstve, tí čo mali byť, alebo aj sú v Haagu, sľubujú nám hory-doly...
 
Od toho, pre našu krajinu prelomového roku 2000, ubehlo 12 rokov a vtedajší DOS – Demokratická opozícia Srbska sa stala pozíciou. Dostala sa teda do pozície keď mohla meniť - a nemenila. Keď mala burinu stínať od koreňa, ona ju najprv iba prihrabala a neskôr dokonca aj okopávala. Bola možno príliš mäkká. Potom sme dostali, to čo dnes máme: tí, čo boli pravou rukou Slobodana Miloševića, čoskoro sa stali aj pravou rukou Borisa Tadića. To by sa muselo pripísať na rováš všetkým, ktorí to dovolili. Tiež aj to, že počas až troch mandátov na moci málo urobili, vyjmúc toho, že si dobre zohriali kreslá a pozamestnávali svojich. Namiesto sľubovanej demokracie, natisli nám partokraciu.
 
foto
 
Autorka textu vedľa plagátu, na ktorom je Ondrej Maglovský s Đolem Balaševićom
 
Čoskoro zatíchne a na sobotu bude vrcholiť – dalo by sa aj tak povedať- predvolebné ticho. O kandidátoch teda ani muk. Đoleho koncert bude najhlasnejší v tom celoštátnom tichu. Zaiste priláka mladých a starých. Či je zámerne ladený na ten predvolebný deň, aby sa na ňom ukázali aj niektorí vysokí politici, to uvidíme. Iste však tam nebudú tí, čo sejú semeno nenávisti.
 
Đole iste vyzve zúčastniť sa na voľbách, čo je aj potrebné, keďže je naša mládež priam apolitická. Treba ju/nás zmobilizovať.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články