Putá zeme

Putá zeme
 
„Keď sa Matica slovenská v Srbsku (MSS) rozhodla založiť edíciu Matičné súzvuky mala na zreteli i priam poľutovaniahodnú skutočnosť, že naše slovenské vojvodinské etnikum má v nejednom ohľade macošský vzťah k vlastným kultúrnym hodnotám a dokonca až podceňovačný postoj vôči vlastným umelcom a hodnotám.“ – zdôraznil zostavovateľ antológie rurálnej prózy Putá zeme Samuel Boldocký na dnešnej prezentácii tejto bezpochyby vzácnej knižky, ktorú podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a vydala MSS.
 
foto
 
Katarína Melegová-Melichová odovzdáva Samuelovi Boldockému autorské výtlačky
 
Prezentácia antológie Putá zeme sa uskutočnila dnes večer v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci v organizácii MOMS Petrovec. Napriek tropickej teplote a dusnému večeru, priestor v matičnom ústredí bol primalý pre všetkých záujemcov o knižku.
 
foto
 
Prítomných pozdravila predsedníčka MSS Katarína Melegová – Melichová a po nej nasledoval príhovor zostavovateľa. Texty Miroslava Kriváka: Tá dcéra neposlušná, Pavla Grňu: Starena a nedeľa, Jána Labátha: Pohľadnice z talianska, Viery Benkovej: Tuhý ľak a Jána Čajaka ml.:Báťa Odriš Pazúrik predniesli Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková – Majerová, Rastislav Labáth a Katarína Melegová – Melichová.
 
foto
 
Na večierku bol prítomný aj jeden zo spisovateľov zaradených do antológie Pavel Grňa
 
foto
 
Text Pavla Grňu Starena a nedeľa prečítala Miluška Anušiaková – Majerová
 
foto
 
Trio RAJ z Hložian za hudobného sprievodu Ivana Galamboša trefným výberom pôvodných slovenských piesní a krásnym prednesom spríjemnil večer
 
foto
 
Putá zeme - Faksimile zadnej a prednej obálky knihy
 
„Nadchádzajú časy, keď sa s ľútosťou budeme okolo seba ohliadať, aby sme videli, kde je dedina, ale ju neuvidíme. Keď kúsok konopniska bude vzácnejším, ale iba v boľavej spomienke, ako kusisko tenisového trávnika. Takisto bezpochyby prídu časy, keď nám všetko to, čo bolo o dedine v dobrej vôli a autenticky napísané, bude znieť ako poézia.“ – zostavovateľ knižky si namiesto doslovu k výberu zvolil úryvok z esejistického textu Aby napokon nebolo smädu nášho barda Paľa Bohuša, v ktorom on priam vizionársky predpovedá nevyhnutnosť návratu človeka k prírode, s ktorou je navždy spojený silným putom zeme.
 
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články