Prezentácia kníh autoriek z oblasti vedeckej literatúry, výskumu a beletrie

Prezentácia kníh autoriek z oblasti vedeckej literatúry, výskumu a beletrie
 
Asociácia slovenských spolkov žien po piatykrát, počas ústredných osláv SNS organizovala prezentáciu publikácií žien Sloveniek z Vojvodiny. V období august 2011 - august 2012 vydaných bolo až 10 publikácií tunajších autoriek, z čoho prevažná časť boli vedecko-výskumné a iba dve knihy boli z oblasti beletrie. Prezentáciu otvorila predsedníčka Asociácie Viera Miškovicová, ktorá úvodom vyzdvihla povolanie ženy spisovateľky a prínos spolkov žien na zachovávaní tradície Slovákov na Dolnej zemi.
 
foto
 
Z desiatich kníh, ktoré tlačou vyšli medzi dvoma Slávnosťami 3 sú z oblasti jazykovedy a rozvoja jazyka autoriek Anny Marićovej, Anny Makišovej, Jarmily Hodoličovej a Tatiany Korošovej, 2 publikácie z oblasti literárnej vedy autoriek Jarmily Hodoličovej a Emílie Čelovskej, o storočnici divadla v Starej Pazove písala Katarína Verešová, tlačou vyšla i zbierka básní Viery Benkovej, chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Jarmily Hodoličovej, Slováci v Srbsku u aspektu kultúry Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a receptár pod názvom Takto to chutí po petrovsky Spolku petrovských žien.
 
foto
 
Prezentáciu svojim spevom obohatil komorný zbor Musica viva
 
foto
 
Úspešnú prácu členkám Asociácie popriali Katarína Melegová Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec. Na prezentácii sa zúčastnila i Katarína Stehlíková, konzulka Slovenskej republiky, -sedí sprava Pavlovi Marčokovi a vedľa nej Viera Varšová, manželka veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade.
 
Na záver prezentácie predsedníčka Viera Miškovicová autorkám udelila ďakovné listiny.
 
foto
 
O knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry hovorila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, výber textov a moderovanie programu mala na starosti Anna Hansmanová a texty čítali Miriam Murtínová a Ivana Bovdišová
 
Text a foto ASZ
 
Anna Hansmanová
 
Asociácia slovenských spolkov žien – Prezentácia kníh
 
Vážení prítomní, milí naši hostia Slovenských národných slávností. Vari sme si už zvykli, že sobotné popoludnie patrí stretnutiu spolkov žien , aby sme odprezentovali knihy, ktoré vydali autorky-ženy počas uplynulého roka. Tentoraz evidujeme deväť autoriek: Viera Benková, Emília Čelovská, Jarmila Hodoličová, Tatiana Korošová, Anna Makišová, Anna Marićová, Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, Katarína Verešová a kolektív autoriek SPŽ. Knihy sú rôzneho profilu a z rozmanitých vydavateľstiev: Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec (8 kníh), Matica slvenská v Srbsku (1 publikácia), Pozorišni muzej Vojvodine (1 publikácia). Hoci mnohé už zažili svoju prezentáciu či promóciu, tu ich predstavíme svojským spôsobom tak, aby sme nanovo potvrdili fakt, že ženy sa činia aj na takomto poli role dedičnej, povedané „slávnosťovsky“.
 
Prvé knihy, ktoré prezentujeme zaoberajú sa rečou, jazykom ako základom komunikácie v rôznorodých okolnostiach a funkciách. Anna Marićová v svojej publikácii O jazyku na úvod píše: „Kniha je zostavená z textov, ktoré vznikali v pomerne širokom, časovom rozpätí...V knihe je dvadsať prípevkov zoradených do siedmich cyklov. Počet štúdií v jednotlivých cykloch nie je rovnaký. Najpočetnejšie sú tie cykly, ktoré sú najtesnejšie späté s mojimi vedeckými záujmami – so súčasným jazykom a s dialektológiou.“
 
Vo sfére reči, jazyka budeme aj pri predstavovaní ďalších dvoch kníh. Anna Makišová ako autorka publikácie Komunikácia v materskej škole dotýka sa aj problému materinského jazyka, jazyka, ktorý človek ovláda najlepšie, naučil sa ho ako prvý, je mu najbližší a v ňom, vraj, aj sníva. Vedel to už Komenský. Učiť čítať sa začíname v materčine.Tatiana Korošová na pomoc tým najmenším a ich učiteľom zostavila Pracovné listy pod názvom Čítanie je hra. Predkladá súbor pracovných listov, „ ktorý môže poslúžiť ako prevencia dyslekcie, pomoc pri dyslekcii, ale zároveň môže byť cennou pomôckou pri inkluzívnom vzdelávaní, pretože deti zaradené do vzdelávacieho procesu po inkluzívnom programe sú práve tie, ktoré majú častejšie...problémy. Určené je nielen učiteľom, defektológom a logopédom, ale aj rodičom, ktorí najviac pomáhajú deťom.“ My tu čítať z tejto knižky nebudeme, necháme to deťom a prajeme, aby nacvičovanie čítania bolo naozaj hrou.
 
Jarmila Hodoličová je v tomto časovom rozpätí autorkou dvoch kníh. Prvá, o ktorej sa zmienime vyšla pod titulom Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry. „ Dnešná situácia v literatúre pre deti je taká, že niet dôvodu na depresívne blúdenie, knihy vychádzajú a aj vlastným pričinením objavujeme nových autorov. Detskú literatúru sleduje a hodnotí odborná verejnosť, čo je dôsledok uvádzania tohto predmetu na dve fakulty a jednu vysokú školu Univerzity v Novom Sade.....To najcennejšie, čo vzniklo za posledných desať rokov, sú dve antológie poézie a prózy pre deti.... Okrem toho, že sú reprezentatívnymi titulmi detskej literatúry vojvodinských Slovákov, predstavujú výrazný posun dopredu....“ konštatuje autorka, ktorá sa naplno venuje práve problematike literatúry pre deti.
 
Z iného súdka literárnej vedy je publikácia Emílie Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike. Ide o autorkinu dizertačnú prácu zameranú „na teoretickú reflexiu priestoru v epike a na jeho interpretáciu v dielach Dominika Tatarku (V úzkosti hľadania) a Mila Urbana Urbana (Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom),.... ktorá je koncipovaná ako príspevok do otvoreného dialógu v rámci aktuálnych literárnovedných výskumov epického priestoru a novelistickej tvorby skúmaných autorov v snahe o osvetlenie vybraných problémov a nastolenie nových otázok v tejto oblasti.“
 
Komorný zbor Musica viva - ako aj mnohé zbory, spolky, združenia, inštitúcie, organizácie v oblasti kultúry - má svoje miesto v knihe, ktorú Vám predstavíme ako nasledujúcu. Včera večer sme mali priležitosť onakvejším spôsobom v nej listať. Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá bola ocharakterizovaná ako „významný edičný počin“, lebo „vydaním publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov splnil mimoriadne dôležité poslanie. Podarilo sa mu totiž zachytiť v jednej publikácii množstvo známych a menej známych informácií o prakticky všetkých prostrediach, v ktorých Slováci v Srbsku dnes žijú...“ (A.T.Makanová).
 
Katarína Verešová sa do tohtoročnej prezentácie zaradila publikáciou Vek pozorišta u Staroj Pazovi, bohatou na informácie, fotografie a iný dokumentačný materiál. Zmapovala storočie dejín jedného divadla. „ Probudila se dakle, nakon prve slovačke zabave, slovačka nacija iz dubokog sna... i svima je bilo nekako jasno da, kada budu ponovo organizovali zabavu, bez pozorišta neće proći! , Neka se glas o teatru u nebesa vine, /A našem narodu sunce neka sine, / Stanimo hrabro, rame uz rame, / Igraćemo, eto, baš svake godine!“ Tak si povedali a potom celé storočie hrali.
 
Aj krásna literatúra má svoju predstaviteľku v tohtoročnej knižnej produkcii žien-autoriek. Tušíte nie je to nikto iný ako poetka Viera Benková. V tomto časovom úseku vydala zbierku básní Modrotlač. Tá by si ale žiadala dotlač, minula sa, nezostal z nej ani „restlík“. No jeden odtlačok, jedno zrnko z nej, teda báseň s rovnomenným názvom je tu, sledujme.
 
A pomaly to bude všetko, čo sme mali nadnes prichystaná tu spolu s Vami milí prítomní odprezentovať. Na záver dobroty najsladšie . Doslova a dopísmena. Medovník Jarmily Hodoličovej je súborné dielo vlastne Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti. Medovníčky v nej v podobe spústa známych a menej známych mien autorov, textov v podobe básnickej či prozaickej ako bábiky, zvončeky, srdiečka, so zrkadielkom i bez neho....A tie „medovníčky“ aj o láske.
 
Druhá „dobrota“ je z kuchyne Spolku petrovských žien pod názvom Takto to chutí po petrovsky. Receptár je ešte horúci, podobne aké sú práve z pece či rúry vytiahnuté slané a sladké pečivá starodávne i novodobejšie. Z receptára čítať nebudeme – snáď následne niečo konkrétne okoštujeme.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články