80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsku) skrátka

14. a 15. augusta 1932 založená MSJ
 
80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsku) skrátka
 
Píše Samuel Boldocký
 
Na tohoročných Slovenských národných slávnostiach vojvodinskí Slováci oslávili osemdesiatiny svojej Matice, ktorá zohrala nanajvýš významnú úlohu v kultúrnom (a nielen kultúrnom) živote tejto slovenskej enklávy i zachovávaní národnej svojbytnosti a slovenskosti v týchto končinách.
 
foto
 
foto
 
 
V historickom kontexte silný ohlas a veľmi významnú úlohu v národnom cítení a povedomí vojvodiských Slovákov malo založenie Matice slovenskej 1862 v Martine, o ktoré sa pričinili (ako zakladatelia) i početní dolnozemskí kultúrni dejatelia a matičná myšlienka sa i po zrušení MS v národnom povedomí dolnozemských Slovákov nielenže zachovávala, ale vzrastala a postupne sa stávala symbolom slovenskosti. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii 14. a15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia bolo dočkané s oduševnením.
 
I keď novozaložená MSJ pred druhou svetovou vojnou aktívne pôsobila iba 9 rokov, zaorala hlbokú brázdu v kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov, najmä v školstve, publicistike, vydavateľstve, knižničnej činnosti a pod. a jej orgán Náš život označil začiatok ich organizovaného literárneho života.
 
foto
 
foto
 
 
V novej povojnovej socialistickej Juhoslávii však, pod vplyvom imperatívov doby a vtedajšej kultúrnej politiky, maticu začínajú marginalizovať a prízvukovať potrebu „nových, súčasných spôsobov organizovania sa“, čo následne podmienilo takpovediac „tichú eutanáziu“ Matice. Avšak i keď činnosť MSJ roku 1948 zanikla, v kolektívnom vedomí, či pamäti juhoslovanských Slovákov zanechala hlbokú stopu, o čom svedčí i veľkolepé obnovenie jej činnosti roku 1990 a jej úspešné pôsobenie dodnes.
 
Obnovenie činnosti MSJ, ktoré implicitne malo i spoločenskopolitické zázemie. –potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii - bolo na prvý pohľad vlastne malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili. Avšak sled udalostí z konca 20. storočia potvrdil opodstatnenosť obnovenia matičnej činnosti, lebo matičný program, obnovenej matice, vo veľkej miere korešpondoval s európskou legislatívou o ochrane menšinových práv, ktorá neskôr priam prinútila štáty, ktoré si nárokovali stať sa členmi EÚ, vyniesť vlastné zákony o ochrane menšinových práv (dôsledkom čoho bolo i formovanie slovenskej Národnostnej rady V Srbsku a Čiernej Hore).
 
V takýchto rámcoch obnovenie činnosti MSJ bolo priam avantgardým činom s, nad očakávanie, kladnými výsledkami. Národné cítenie juhoslovanských Slovákov sa znovu masovejšie prebudilo a začali sa zakladať miestne organizácie MSJ aj v prostrediach, o ktorých sa ani nevedelo či tam Slováci ešte sú. Obnovené boli aj Slovenské národné slávnosti ako celoslovenská kultúrna manifestácia Slovákov vo Vojvodine atď. To prirodzene podnietilo i cieľavedomé aktivity na zachovaní slovenskej identity a entity, najmä vo vojvodinskom prostredí, a čulú najmä masovokultúrnu činnosť, nielen v rámci Matice, ale aj v už existujúcich spolkoch slovenskej vojvodinskej enklávy i to za veľmi ťažkých hospodárskych a politických podmienok. Dokonca začali sa zakladať i nové slovenské spolky. (Napr. spolky žien, ktoré svojimi etnografickými výstavami, po slovenských osadách vo Vojvodine, tiež podnecujú aj slovenské národné cítenie). A na záver iba toto.
 
Žijeme v období globalizácie aj to nie iba hospodárskej, ale priam civilizačnej, ktorá sa už prejavuje vo všetkých oblastiach dokonca aj v každodennom živote. Rovnako sa obliekame, zabávame, jeme rovnaké jedlá atď. preberáme európske a svetové maniere... Avšak ani Európa ani svet si nás nebudú vážiť podľa toho čo si od nich preberieme, ale podľa toho čo im ponúkneme, či dáme.
 
Nesporné je teda, že Európa z nás spraví Európanov a svet občanov sveta, avšak, ak pritom chceme i naďalej zostať Slovákmi, tak sa o to musíme pričiniť sami, aj v rámcoch Matice slovenskej, ktorá na tom poli úspešne pracovala od jej založenia dodnes a sme presvedčení, že tomu tak bude i do budúca.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články