Exotická páchnuca krása

Exotická páchnuca krása
 
Zmijovec, diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma...- podivné mená pre podivnú exotickú rastlinu pochádzajúcu z tropickej džungle juhovýchodnej Ázie. Avšak, podivná kráska, práve keď je najkrajšia, pri nej takmer nemožno obstáť. V čase kvitnutia totiž páchne ako zdochlina v pokročilom štádiu rozkladu. Taká páchnuca bizarná nádhera rozvinula v týchto dňoch kvet na Departmáne biológie a ekológie Prírodno-matematickej fakulty v Novom Sade. Sú tam na ňu právom hrdí, keďže je jedinečnou v Srbsku. Tí, čo si nenechali ujsť príležitosť pokochať sa v kvitnúcom kvete, mali nevšedný zážitok, ktorý sa bude môcť zopakovať najskôr o 7-15 rokov, kedy zmijovec znovu rozkvitne.
 
foto
 
Dnes pach už nebol intenzívny, takže sa bizarný kvet mohol aj „privoňať“
 
Zmijovec - Amorphophallus rivieri, zvaný tiež konjac, je áronovitá rastlina (Araceae), ktorú katedre pre biológiu a ekológiu pred dvomi rokmi venoval bývalý študent z Berlína. Daroval im hľuzu zmijovca. Hľuza je inak jedlá a v Ázii ju pripravujú pečenú, varenú, alebo po nakrájaní na tenké plátky ju vysušia, zomelú na múku a používajú na prípravu rôznych jedál. Má tiež i liečivé účinky a vraj má nula kalórií. Zmijovec má ešte ďalšiu zvláštnosť, v rastlinnej ríši ojedinelú - kvet dokáže pomerne výrazne zvýšiť svoju teplotu voči okoliu, čo prispieva k intenzívnejšiemu uvoľňovaniu páchnucich látok a prilákaniu zdochlinožravého hmyzu potrebného na opelenie. Zápach sa našťastie cez monitor nešíri.
 
foto
 
Kvet značne prevýšil autorku textu
 
V Európe existuje iba niekoľko rastlín tejto palmy. Počas kvitnutia sú opravdivou turistickou atrakciou. Aj táto kvitnúca rastlina v botanickej záhrade biologickej katedry v Novom Sade prilákala zvedavcov a najmä početných novinárov.
 
foto
 
Pri našej návšteve sa nad zvláštnosťou hadej palmy nadchýnali novinári Blicu
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články