Srbská pravoslávna cirkev a veriaci dnes oslavujú Druhú slávnosť veľkonočnú čiže Veľkonočný pondelok, ako aj sviatok Svätého Juraja známejší ako Đurđevdan. Oslava Svätého Georgija čiže Juraja alebo takzvaný Đurđevdan je jednou z najčastejších rodinných osláv (krsna slava) pravoslávnych Srbov. Patriarcha srbský Irinej za prítomnosti veriacich sa počas týchto významných kresťanských sviatkov zúčastnil na viacerých bohoslužbách.
Svätý Juraj je historickou osobnosťou, ktorá žila počas cisára
Diokleciána, ktorý utláčal kresťanov. Juraj sa odvážne postavil proti
zlu, ktoré spôsobil cisár Dioklecián. Postavil sa pred cisára a bránil
kresťanskú vieru.
Svätý Juraj, čiže
Đorđe, ktorý už ako 20-ročný sa stal tribúnom, cisárovi Diokleciánovi sa
otvorene priznal že je kresťanom. Cisár Dioklecián Juraja preto
prenasledoval a nakoniec zomrel ako mučeník. Motív boja s drakom (Sveti
Gorgije ubiva aždahu) sa objavuje v legende o Jurajovi a umenie a
poéziu najviac ovplyvnil práve tento motív.
Juraj sa zobrazuje
ako rytier na koni, ktorý doráža draka
Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak dávno ako sv.
Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa.
Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území
dnešného východného Turecka. Niečo o ňom hovorí aj starobylá kniha s
názvom „Zlatá legenda“:
„Podľa legendy
pochádzal Juraj z významnej rodiny z Kapadócie (Turecko). Začal ako
vojak a dotiahol to až na tribúna rímskeho cisára Diokleciána. Juraj sa
stal kresťanom a preto mu nebolo ľahostajné, keď sa dopočul, že v jednom
kráľovstve žije drak, ktorému ľudia denne obetujú dve ovečky, aby ich
nechal na pokoji. Ale drak už zožral všetky ovce, a tak sa rozhodli, že
miesto ovečiek mu musia dať za pokrm niekoho spomedzi seba. Boli veľmi
zúfalí, ale toho draka sa aj veľmi báli. Preto vylosovali prvú obeť,
ktorá mala zahnať hlad netvora. Nanešťastie lós padol na jedinú kráľovu
dcéru. Obliekla si svadobné šaty a s plačom sa rozhodla obetovať za svoj
ľud. Vtedy prišiel na svojom krásnom koni Juraj a v boji zranil draka
svojou kopijou. Premohol ho a zviazaného ho priviedol pred zhromaždených
obyvateľov. Sľúbil, že ak sa stanú kresťanmi, tak draka zabije, aby
viac neubližoval kráľovstvu, v ktorom žili. V ten deň sa nechalo
pokrstiť viac ako 15 000 ľudí.”
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972) ... Vankúšik pod hlavou budem mať zo žiaľov; na rakve kvietky – to budú spomienky. A plachty z bôľu skryjú družku svoju. Boli sme, bôľ a ja, boli sme druhovia, spolu sme chodili cez žitia údolia.
Nebo ma oplače pokropí ma lejak, na cintorín odprevadí studený severák.
Komentárov