Česť našej metle

Česť našej metle
 
Na nádvorí Spolku petrovských žien, Ulica maršala Tita 2, v nedeľu otvorili výstavu na počesť tej našej obyčajnej - predovšetkým cirokovej - metle. Cirok totiž, donedávna v petrovskom chotári bol treťou najzastúpenejšou poľnohospodárskou plodinou, po pšenici a kukurici. Pestovanie ciroku alebo práca v továrni na výrobu metiel, Petrovčanom ale aj obyvateľom okolitých osád roky zabezpečovali existenciu. Nejedna rodina, vďaka ciroku, pomerne rýchlo aj zbohatla.
 
foto
 
Do poľa zrezávať cirok išli celé rodiny, práca bola ťažká a páľava neraz až neznesiteľná
 
Pestovanie ciroku metlového má v Báčke dlhoročnú tradíciu. V Báčskom Petrovci bol založený Výskumný ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a donedávna tam pracovala aj továreň na výrobu metiel Kooperatíva ako najväčší výrobca a exportér týchto produktov na svete.
 
foto
 
Členky speváckej skupiny Spolku petrovských žien na počesť ciroku a metle zaspievali starodávne ťahavé pesničky, aké sa spievavali pri dlhotrvajúcej a vyčerpávajúcej práci
 
foto
 
Takto sa cirok zrezával
 
foto
 
Na úvrati sa zastalo trochu chrbát vystrieť, napiť sa vodu a ďalej sa ponáhľať robiť
 
foto
 
Cibuľa, slanina, klobása, zemiaky varené v šupke, kyslé mlieko, lekvár... - to bývalo najčastejším obedom v poli
 
foto
 
Po názornej performancii a sprítomnení zrezávania ciroku a po uvítacom príhovore predsedníčky Spolku petrovských žien Kataríny Arňašovej(sprava) a Márie Gašparovskej (zľava) prihovorila sa i predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Katarína Melegová – Melichová
 
foto
 
foto
 
Mladé generácie o ciroku už takmer nič nevedia, preto je dobre keď si o ňom čo-to prečítajú a ešte lepšie keď o tom prečítajú aj iným
 
foto
 
Čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou Elenou sa slovom a veršom tiež zapojili do otváracieho ceremoniálu
 
foto
 
Česť otvoriť výstavu „Česť našej metle“ mal odborník z cirokárstva Dr. Vladimír Sýkora
 
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články