Večierok s Gorazdom Zvonickým

Večierok s Gorazdom Zvonickým
 
V nedeľu 11. augusta v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči usporiadali kultúrno poetický večierok pomenovaný Večierok s Gorazdom Zvonickým. Venovaný bol stému výročiu narodenia Gorazda Zvonického, slovenského básnika katolíckej moderny, katolíckeho kňaza, misionára, pedagóga a významného exilového pracovníka. Večierok pripravili chovanci Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorí si zaspomínali na dni strávené v ústave a pripomenuli si svojho profesora a pedagóga, s ktorým sa stretávali a mali česť byť jeho žiakmi. Večierok pozostával z výberu priliehavých básní z bohatej básnickej tvorby Gorazda Zvonického a hovorilo sa aj o jeho živote a diele.
 
foto
 
Juraj Beredi - Ďuky
 
Gorazd Zvonický
 
                          Nerezignácia
 
Pribitý na trám
pozerám k Tatrám
a myslím... Teraz,
keď chceš, srdce mi preraz,
nech tečie krv a voda!
 
Len vlhká pôda
počne a zrodí,
hoci si postonká:
– Ty, oráč, čo ma trápiš!...
K trofejam si ma zapíš,
veď Boží dych ich sfúkne.
 
Chytám sa Boha – úponka
zaštepeného viniča –
v nádeji pevnej, že ma nezničia.
 
Rozišiel som sa s poverou
a moje srdce nie je podlé:
viac temian nehodím
rozžeravenej modle,
hoci mi šuškáš, že zle pochodím.
 
(Len črepy...; úryvok z básne Nerezignácia)

Komentárov  

+1 #1 an 2013-08-14 20:37
Gorazd, prepáč, ale stále nemám správnu odpoveď na našu správnu otázku....
Maximiálín z predmestia
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články