Slovensko dáva najviac peňazí zahraničným Slovákom v Srbsku

Slovensko dáva najviac peňazí zahraničným Slovákom v Srbsku
 
Najviac peňazí dostávajú od štátu zahraniční Slováci žijúci v Srbsku. Vlani Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) rozdal krajanom dotácie za približne 1,12 mil. eur, Slovákom v Srbsku sa ušlo takmer 388-tisíc eur z tejto sumy. Vyplýva to zo správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorú dnes schválila vláda SR. V správe sa spresňuje, že ÚSŽZ vlani dotáciami podporil 311 projektov. Až 143 projektov bolo z oblasti kultúry, 79 projektov sa týkalo informačnej sféry a 45 projektov oblasti vzdelávania.
 
foto
 
Najviac peňazí, a to 387.698 eur, putovalo do Srbska, ďalej do Rumunska (129.500 eur), Česka (124.480 eur), Maďarska (93.066 eur), Chorvátska (49.345 eur) a Veľkej Británie (48.170 eur).
 
Krajanský úrad napríklad podporil Múzeum vojvodinských Slovákov v Srbsku sumou 100-tisíc eur, na opravu kostola v Iloku v Chorvátsku išlo 50-tisíc eur či 9-tisíc na opravu evanjelického kostola v Laliti v Srbsku. ÚSŽZ tiež pomáhal pri zriadení pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici v Srbsku. Jonáš patril k najvýznamnejším maliarom a predstaviteľom Slovenskej kovačickej školy insitného výtvarného umenia, ktorá je zapísaná v Zozname svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. "Táto skutočnosť dokumentuje, že celá slovenská národná kultúra aj vďaka Slovákom žijúcim a tvoriacim v zahraničí dosahuje parametre svetového významu," uzatvára správa.
 
Počas návštevy Srbska a účasti na Slovenských národných slávnostiach, predseda ÚSŽZ Igor Furdík sa osobne uistil o realizácii niektorých významnejších projektov o čom sa zmienil aj v rozhovore s Ľudom Pomichalom. Tiež sa vyznal aj z inšpiratívnych zážitkov, ktoré precítil v prostredí slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine.
 
 
Úrad pripomína fakt, že jeho rozpočet ma už tretí rok po sebe klesajúcu tendenciu. Na budúci rok preto požaduje navýšenie tých zdrojov, ktoré sú potrebné na podporu projektov slovenských národnostných menšín a krajanských komunít. „Ťažiskové úlohy štátnej politiky nie je možné plniť na požadovanej úrovni bez primeraného objemu finančných prostriedkov,“ upozorňuje v správe.
 
Súčasťou výkonu štátnej politiky ku krajanom v cudzine je aj vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. V roku 2012 prišlo 747 žiadostí, pričom ÚSŽZ vydal 785 osvedčení, do ktorých spadali aj priebežne vybavované z predchádzajúceho obdobia. Získali ich ľudia zo 14 štátov sveta. V porovnaní s rokom 2011, ako aj predošlým obdobím, prišlo menej žiadostí.
 
Najväčší záujem mali hlavne krajania mimo krajín Európskej únie, teda zo Srbska a Ukrajiny. „Bolo to motivované skutočnosťou, že jeho držiteľ môže získať prechodný pobyt na Slovensku s možnosťou pracovať, získať občianstvo SR a cestovať aj do iných krajinách EÚ,“ vysvetľuje ÚSŽZ.
 
Zdroj: SITA, TASR, ÚSŽZ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články