Joviho Spomienky a spomienky na Joviho

Joviho Spomienky a spomienky na Joviho
 
Centrum – slovenská kultúrna koordinácia a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) usporiadali dnes podvečer vydarenú premiéru knihy Spomienky zostavovateľa Vladimíra Valentíka. V knihe sú zhrnuté prevažne texty Jána Dorču ako aj niekoľko spomienok na Jána Dorču - Joviho z pera jeho blízkych priateľov. Prezentácia zapadla do rámca 18. Petrovských dní divadelných a kniha vyšla pri príležitosti nedožitých 65. narodenín novinára, matičiara, kultúrneho pracovníka, herca... a organizátora Petrovských dní divadelných v rokoch 1996-2001 Jána Dorču (1948-2011).
 
foto
 
Prezentácia zároveň bola aj svojráznou pietnou spomienkou usporiadanou v komornej atmosfére Divadelného klubu VHV v Báčskom Petrovci, kde Jovi rád chodieval
 
Úvodom prítomných privítal riaditeľ SVC a zostavovateľ knihy Vladimír Valentík, ktorý povedal, že kniha vznikla na podnet Miroslava Mojžitu, niekdajšieho slovenského veľvyslanca v našej krajine a Joviho kamaráta ešte zo študentských čias. Ozrejmil, že pri zostavovaní knihu rozdelil na 5 častí, do ktorých zhrnul texty Jána Dorču publikované v Petrovských novinách a Rovine počnúc od spomienok na detstvo, cez prechádzky Petrovcom a končiac spomienkami z ciest. V osobitnej, poslednej časti, na dvadsiatich stranách sú texty Michala Ďugu, Miroslava Mojžitu, Stely Jovanovićovej, Ľudmily Berédiovej – Stupavskej a Juraja Súdiho, ktorí si aj takto zaspomínali na kamarátstvo a spoluprácu s Jovim.
 
foto
 
V. Dorčová – Valtnerová, V. Valentík, P. Čáni a V. Dorčová – Babiaková
 
O knihe sa zmienil aj predseda Centra - slovenská kultúrna koordinácia Pavel Čáni a texty z knihy čítali Joviho netere Viera Dorčová – Babiaková a Vladimíra Dorčová – Valtnerová.
 
foto
 
Program hudobne ozvláštnili Ľudmila Berédiová – Stupavská a Jarmila Juricová – Stupavská, ktoré spolu s Jovim v skupine Vox Humana, v deväťdesiatych rokoch vystupovali na matičných humanitárnych vianočných a veľkonočných programoch
 
Okrem písania, Ján Dorča sa zaoberal aj herectvom. Mnohí si ho dodnes pamätajú ako autora a herca z televíznych seriálov Petrovskovci a Café Sayonara. Humoristicko-satirické texty, ktoré napísal pre tieto seriáli vyšli v knihách Dereš a Café Sayonara.
 
foto
 
Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna sa zahrali na Zuzu a Jana (Macíka) z Café Sayonara
 
„Dohral aj poslednú rolu svojho života. Nikdy viac neodznie jeho zvonivý smiech, jeho ostrá, ba často až priostrá, poznámka o niečom, kde videl nespravodlivosť, klam.“ - napísal Michal Ďuga vo svojej spomienke na Joviho, ktorú pomenoval Kde si teraz, keď je mrcha čas...a to preto, lebo, ako vysvetlil, Jovi rád vtipne poslovenčoval texty srbských piesní. Hit Mikiho Jevremovića S kim si sada kad je tužno vreme...tiež svojrázne parafrázoval.
 
foto
 
„Bol majiteľom Galérie Pri jasliach a kútika umenia TGN, snažil sa prezentovať slovenské tradície v slove, piesni, umení i humore“- uvádza v knihe Michal Ďuga (druhý zľava)
 
„Aký bol ešte Ján Dorča? Na jednej strane hĺbavý intelektuál a pritom naskrze ľudský človek. Roduverný Slovák a pritom svetobežník, Európan v tom najmodernejšom zmysle slova. Úprimný, dvojnásobný vlastenec a pritom rozhodný odporca nacionalizmu. Ironik, satirik, vysmievač autorít všetkého druhu, ľahtikár. A pritom, keď do svojich úst v rámci príležitostných svadobných , či iných povedačiek bral božie slovo, bolo badať hlboké precítenie...“ takto v knihe svojho starého kamaráta zo študentských čias opísal Miroslav Mojžita, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade v rokoch 1995-2001.
 
Ľudmila Berediová – Stupavská, ktorá sa spevom, - okrem iného aj obľúbenou Joviho piesňou Ave Maria Piena- vrátila k rokom vystupovania Vox Humany, prečítala aj svoj autorský text z knihy a na záver vyrozprávaním veselej historky, trúchlivú atmosféru pozmenila v takú, akú by si snáď prial aj Ján Dorča: humornú.
 
foto
 
Spomienky Jána Dorču sú jeho prvou posthumne vydanou knihou. Kniha je v tvrdej väzbe, má 176 strán, ilustrovaná je fotografiami z pozostalosti Jána Dorču. Na obálke je fotoreprodukcia olejomaľby Portrét Jána Dorču akademického maliara Pavla Popa. Vytlačila tlačiareň GRAFoffice z Kysáča. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
 
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský

Komentárov  

0 #6 re: re: nezabúdameGuest 2013-09-04 18:54
Nikdy neposudzujte človeka podľa jeho priateľov! Spomeňte si na Judáša...
Nahlásiť administrátorovi
+4 #5 re: nezabúdameGuest 2013-09-03 18:11
Už mám knihu... Aj si ju prečítam a nepoviem nič o tom, že som človeka poznal... A spomienku na Joviho mi nikto z malých darebákov nemôže zobrať...
A to že bol - bol, ale že je - je... Ani to mu nezoberiete...
Martin
Nahlásiť administrátorovi
+5 #4 nezabúdameviera 2013-09-01 09:09
Bol aký bol, bol náš a zdá sa robil viac pre nás ako pre seba.
Nahlásiť administrátorovi
+6 #3 Dorčovcom s úctouJán 2013-09-01 04:49
Jovi bol jeden. Jeho st. brat Vlado tiež. Oboch som spoznal na prvých ročníkoch pivnického Stretnutia spevákov. Keď sa počal robiť Bulletín, boli ako redaktori, žartovali sme, že sa robí "Dorčacajtung" - bol písaný dušou už prvom koncerte a tak radom. Anna bola tretím členom tímu. Čo napísané - to vytlačené "šapirografom" - trvalo to dlho a "špricere" sme pili nie na "kuse", ale na dĺžne metre. To sú už len spomienky, neblednú ako Stretnutie... lebo je tak zapísané.
Nahlásiť administrátorovi
+10 #2 Skoda ho!LBP 2013-08-31 18:45
Jovi aky bol bol vedel aj povedat, aj nahnevat....ale bol nas! Skoda, ze to niektori pozde zbadali a mozno ani nie....ale teraz sa tvaria, ze ho velmi mali v lasky!
Tato kniha necha aspon nejaku stopu po nom, lebo ked sa delili ceny, nahrady, velke platy na Joviho sa zabudlo.... :sad:
Nahlásiť administrátorovi
+8 #1 Jovi 2013-08-31 18:20
Nemôžem nepovedať, nedať kalap dolu v malom tichu pred človekom a kamarátom Jovim...
Nenachádzam správne slovo, ktorým by som ho vrátil, vrátil nás do tých našich mladších čias...
Vravia, život je smrť, alebo aj smrť je život... Jovi - Igric, stále hrá, aj ďalej trvá, tu niekde za našimi oknami...
Martin
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články