- Podrobnosti
-
Uverejnené 31. 08. 2013
Joviho Spomienky a spomienky na Joviho
Centrum – slovenská kultúrna koordinácia a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) usporiadali dnes podvečer vydarenú premiéru knihy Spomienky zostavovateľa Vladimíra Valentíka. V knihe sú zhrnuté prevažne texty Jána Dorču ako aj niekoľko spomienok na Jána Dorču - Joviho z pera jeho blízkych priateľov. Prezentácia zapadla do rámca 18. Petrovských dní divadelných a kniha vyšla pri príležitosti nedožitých 65. narodenín novinára, matičiara, kultúrneho pracovníka, herca... a organizátora Petrovských dní divadelných v rokoch 1996-2001 Jána Dorču (1948-2011).
Prezentácia zároveň bola aj svojráznou pietnou spomienkou usporiadanou v komornej atmosfére Divadelného klubu VHV v Báčskom Petrovci, kde Jovi rád chodieval
Úvodom prítomných
privítal riaditeľ SVC a zostavovateľ knihy Vladimír Valentík, ktorý
povedal, že kniha vznikla na podnet Miroslava Mojžitu, niekdajšieho
slovenského veľvyslanca v našej krajine a Joviho kamaráta ešte zo
študentských čias. Ozrejmil, že pri zostavovaní knihu rozdelil na 5
častí, do ktorých zhrnul texty Jána Dorču publikované v Petrovských
novinách a Rovine počnúc od spomienok na detstvo, cez prechádzky
Petrovcom a končiac spomienkami z ciest. V osobitnej, poslednej časti,
na dvadsiatich stranách sú texty Michala Ďugu, Miroslava Mojžitu, Stely
Jovanovićovej, Ľudmily Berédiovej – Stupavskej a Juraja Súdiho, ktorí
si aj takto zaspomínali na kamarátstvo a spoluprácu s Jovim.
V. Dorčová – Valtnerová, V. Valentík, P. Čáni a V. Dorčová – Babiaková
O
knihe sa zmienil aj predseda Centra - slovenská kultúrna koordinácia
Pavel Čáni a texty z knihy čítali Joviho netere Viera Dorčová –
Babiaková a Vladimíra Dorčová – Valtnerová.
Program
hudobne ozvláštnili Ľudmila Berédiová – Stupavská a Jarmila Juricová –
Stupavská, ktoré spolu s Jovim v skupine Vox Humana, v deväťdesiatych
rokoch vystupovali na matičných humanitárnych vianočných a veľkonočných
programoch
Okrem
písania, Ján Dorča sa zaoberal aj herectvom. Mnohí si ho dodnes
pamätajú ako autora a herca z televíznych seriálov Petrovskovci a Café
Sayonara. Humoristicko-satirické texty, ktoré napísal pre tieto seriáli
vyšli v knihách Dereš a Café Sayonara.
Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna sa zahrali na Zuzu a Jana (Macíka) z Café Sayonara
„Dohral
aj poslednú rolu svojho života. Nikdy viac neodznie jeho zvonivý
smiech, jeho ostrá, ba často až priostrá, poznámka o niečom, kde videl
nespravodlivosť, klam.“ - napísal Michal Ďuga vo svojej spomienke na
Joviho, ktorú pomenoval Kde si teraz, keď je mrcha čas...a to preto,
lebo, ako vysvetlil, Jovi rád vtipne poslovenčoval texty srbských
piesní. Hit Mikiho Jevremovića S kim si sada kad je tužno vreme...tiež
svojrázne parafrázoval.
„Bol
majiteľom Galérie Pri jasliach a kútika umenia TGN, snažil sa
prezentovať slovenské tradície v slove, piesni, umení i humore“- uvádza v
knihe Michal Ďuga (druhý zľava)
„Aký
bol ešte Ján Dorča? Na jednej strane hĺbavý intelektuál a pritom
naskrze ľudský človek. Roduverný Slovák a pritom svetobežník, Európan v
tom najmodernejšom zmysle slova. Úprimný, dvojnásobný vlastenec a
pritom rozhodný odporca nacionalizmu. Ironik, satirik, vysmievač autorít
všetkého druhu, ľahtikár. A pritom, keď do svojich úst v rámci
príležitostných svadobných , či iných povedačiek bral božie slovo, bolo
badať hlboké precítenie...“ takto v knihe svojho starého kamaráta zo
študentských čias opísal Miroslav Mojžita, veľvyslanec Slovenskej
republiky v Belehrade v rokoch 1995-2001.
Ľudmila
Berediová – Stupavská, ktorá sa spevom, - okrem iného aj obľúbenou
Joviho piesňou Ave Maria Piena- vrátila k rokom vystupovania Vox Humany,
prečítala aj svoj autorský text z knihy a na záver vyrozprávaním
veselej historky, trúchlivú atmosféru pozmenila v takú, akú by si snáď
prial aj Ján Dorča: humornú.
Spomienky Jána Dorču sú jeho prvou posthumne vydanou knihou. Kniha je v
tvrdej väzbe, má 176 strán, ilustrovaná je fotografiami z pozostalosti
Jána Dorču. Na obálke je fotoreprodukcia olejomaľby Portrét Jána Dorču
akademického maliara Pavla Popa. Vytlačila tlačiareň GRAFoffice z
Kysáča. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v
zahraničí.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
You have no rights to post comments
Komentárov
A to že bol - bol, ale že je - je... Ani to mu nezoberiete...
Martin
Tato kniha necha aspon nejaku stopu po nom, lebo ked sa delili ceny, nahrady, velke platy na Joviho sa zabudlo....
Nenachádzam správne slovo, ktorým by som ho vrátil, vrátil nás do tých našich mladších čias...
Vravia, život je smrť, alebo aj smrť je život... Jovi - Igric, stále hrá, aj ďalej trvá, tu niekde za našimi oknami...
Martin