- Podrobnosti
-
Uverejnené 22. 09. 2013
200 rokov kulpínskeho pravoslávneho kostola
Pri príležitosti 200-ročnice kulpínskeho pravoslávneho chrámu Vaznesenja Gospodnjeg v Kulpíne od minulej nedele a záverečne s dnešným dňom prebieha podujatie Dni metropolitu Stefana Stratimirovića. Záštitu nad podujatím prevzal episkop báčsky Irinej a značnú časť organizácie osláv odniesol na svojich pleciach kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović. Dnešnú svätú Liturgiu v kulpínskom pravoslávnom v chráme slúžil vladyka Porfirije a okrem početných domácich cirkevníkov a hostí, na slávnostných službách Božích sa zúčastnil aj minister vo vláde Srbska Velimir Ilić.
Do
Kulpína boli pozvaní aj najvyšší cirkevní hodnostári pravoslávnej a
slovenskej evanjelickej cirkvi. Na oslavu však nepricestovali, keďže
patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Irinej dnes slúžil svätú Liturgiu
v Sriemskej Mitrovici, kde prebiehala ústredná slávnosť: 17 storočí od
Milánskeho ediktu. Z rovnakých dôvodov, teda pre účasť na slávnosti v
Sriemskej Mitrovici, do Kulpína neprišiel ani biskup Slovenskej
evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský, ktorý bol členom
Organizačného výboru osláv Milánskeho ediktu.
Pravoslávny chrám v Kulpíne bol vybudovaný roku 1813 a je zasvätený
Nanebovstúpeniu Pána Ježiša Krista. Sviatok Vstúpenie je u pravoslávnych
veriacich známy aj ako Spasovdan. Keďže je kostol zasvätený Vstúpeniu, v
Kulpíne sa dedinská pravoslávna „slava“ oslavuje na Spasovdan.
Kostol bol vybudovaný prostriedkami rodiny Stratimirovićovej, ktorá
založila súčasný Kulpín v roku 1745 a ktorá kulpínske panstvo dostala od
Márie Terézie za zásluhy v boji proti Turkom. Z tejto rodiny pochádza
aj viacero významných osobností, z ktorých sú najvýznamnejšie:
podplukovník Đorđe Stratimirović, ktorý bol určité obdobie
viceprezidentom takzvanej Srbskej Vojvodiny ako aj metropolita Stefan
Stratimirović, ktorý stal v čele srbskej pravoslávnej cirkvi najdlhšie v
celých jej dejinách - až 45 rokov.
Rodina
Stratimirovićová pochádza z Hercegoviny a okrem majetku, od viedenského
paláca získala aj uhorský šľachtický titul. S titulom išiel aj erb a
ten si dávali aj na náhrobné kamene.
Vokol kostola je niekoľko hrobov, kde sú pochovaní členovia rodiny
Stratimirovićovej a na epitafoch sú vyklesané šľachtické erby a vedľa
mien najčastejšie píše aj „Kulpínsky“.
Štyria
potomkovia tejto rodiny: Vlado, Ivan, Stefan a Đorđe
Stratimirovićovci sa zúčastnili na podujatí v Kulpíne. S nimi sa údajne
viedli i rozhovory o pozmenení kostola v pravoslávny kláštor.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments
Komentárov