Pocta zosnulému profesorovi

Pocta zosnulému profesorovi
 
Chvíľu ticha Dr. Michalovi Týrovi dnes venovali kolegovia, študenti, priatelia, ctitelia... Komemorácia prebiehala na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde Michal Týr na Katedre slovakistiky do výslužby pôsobil ako riadny profesor. Trúchlivé spomienky, nejedna slza, zvieranie hrdla a zlyhávanie hlasu... ťažoblivo bolo všetkým, najmä dcére Zuzanke a manželke Zuzke, ako aj kolegom-profesorom pri čítaní rozlúčkových listov.
 
foto
 
Na komemoračnom posedení najprv sa prihovorila vedúca Katedry slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová, ktorá vyzvala prítomných minútkou ticha vzdať poctu zosnulému
 
S dlhoročným kolegom Miškom Týrom sa dojímavým príhovorom rozlúčila profesorka Anna Marićová. Profesor Miroslav Dudok vysvetlil, že zosnulého všetci oslovovali „Miško“, čo samo o sebe svedčí, že to bol dobrý človek. Zástupkyňa vedúcej Katedry Anna Makišová prečítala sústrasný list Dr. Márie Mijavcovej, ktorá si zaspomínala na dlhoročnú úspešnú spoluprácu s Miškom Týrom.
 
foto
 
Prof. Michal Týr bol i externým pracovníkom na Filologickej fakulte Belehradskej Univerzity, na Katedre slavistiky, kde prednášal lingvistiku. Tamojší kolektív sa tiež prišiel rozlúčiť so svojim spolupracovníkom.
 
foto
 
V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako aj v mene Asociácie slovenských učiteľov a všetkých učiteľov prihovorila sa predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, ktorá podčiarkla významnú pomoc profesora Týra, ktorý ochotne spolupracoval s NRSNM a rad rokov býval členom komisie v republikových súťažiach zo slovenského jazyka.
 
foto
 
Zajtra 8. októbra 2013 o 11.15 h na novosadskom cintoríne bude smútočná pohrebná rozlúčka s prof. Dr. Michalom Týrom.
 
foto
 
V 90. žalme, v Mojžišovej modlitbe je napísané: „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchle prejde, a my odletíme.“
 
Milan Rúfus hovorieval, že strata je súčasťou bytia.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #1 b 2013-10-08 04:01
Česť Miškovej pamiatke...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články