Mohli sme mať Múzeum vojvodinských Slovákov...

Mohli sme mať Múzeum vojvodinských Slovákov...
 
...mohli. No, zostáva nám aj ďalej ho mať len na papieri. Peniaze, ktorými Slovenská republika chcela pomôcť výstavbu tohto reprezentatívneho objektu vojvodinských Slovákov, sa bohužiaľ museli vrátiť na Slovensko. Naša vina. Či naša neschopnosť? A ničia zodpovednosť!!! Akoby sa nič ani nestalo, život ide ďalej. Žiadne otrasy, žiadne veľké reči. Aspoň u nás. Na Slovensku sa však od kompetentných žiada poriadne zdôvodniť prečo peniaze schválili napriek nečistej situácii v projektovej dokumentácii. Či to bude mať aj určité negatívne dopady pri ďalšom schvaľovaní dotácií pre naše potreby, to ešte uvidíme. A je tu ešte ďalších zopár háčikov. Asi aj veľký prehrešok voči vlastnému národnostnému spoločenstvu. Sme totiž finančne poškodení, keďže do objektu, ktorý mal byť Múzeom vojvodinských Slovákov, boli daromne vložené značné prostriedky. NAŠE peniaze.
 
O Múzeu vojvodinských Slovákov – ako o kapitálnom projekte a historickom počine, boli popísané state a state, venované mu boli mnohé schôdze, služobné cesty, bolo tu veľa trov, celé Slovenské národné slávnosti 2011 len o tom: http://www.uszz.sk/sk//na-rekonstrukciu-muzea-slovakov-vo-vojvodine-vynalozi-slovensko-100-tisic-eur/, http://www.kulpin.net/aktuality/muzeum-slovakov-vo-vojvodine.html
 
Potom sa už od začiatku roka 2012 začali intenzívne prípravy (Sunday, 29 January 2012): http://www.kulpin.net/aktuality/muzeum-slovakov-vo-vojvodine-a-pamatny-dom-martina-jonasa.html
 
Presne po roku situácia sa zrejme zamotáva (utorak, 29 januar 2013): http://www.rada.org.rs/sr/aktivnosti/aktivnosti-nssnm/item/5-muzeum-vojvodinskych-slovakov-predsa-ziska-adekvatne-sidlo
 
Na sklonku tohto roka na projekt kladieme dočasnú bodku (14. 11. 2013) http://hl.rs/docasna-bodka-za-bydliskom-muzea
 
...a po viacročnom honosení a mnohých veľkých slovách nakoniec vysvitlo, že ide o štyri premárnené roky... počas štyroch rokov premrhávané naše peniaze... a po všetkom tom viac-menej premárnenom a strovenom, nakoniec iba zdôvodnenie, že sa dediči budovy priamo v Belehrade dožadovali (čím údajne porušili zákon!!!), aby sa im reštitúciou vrátilo čo im patrí... Teda, vinní sú dediči!
 
...a nik viac nepovažuje za potrebné širšie vysvetliť... ani len opoziční členovia NRSNM nie sú do problematiky ktovieako zasvätení.
 
Samotná idea múzea je bezpochyby dobrá. Niekto však zlyhal. Kto? Verejne, menovite. Chyby sa stávajú. Možno sa dajú aj odpustiť. Svedomitým riešením môže byť aj rezignácia.
 
Moja nesmelá úvaha: Či sa to naše najužšie vedenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) nezačína náhodou správať prinajmenšom autokraticky s ambíciou centralizácie???
 
Z jedného centra riadiť celou slovenskou menšinou. Pohodlne ochránení termínom autonómie.
 
Mať kultúrnu autonómiu, samostatnosť, sami rozhodovať, samostatne určovať – veď svojich ľudí a ich schopnosti sami najlepšie poznáme – môže to byť skvelé. Pekne je aj zamyslené, lenže človek je tvor nedokonalý...
 
Jemu jedinému je však daná schopnosť reči. Niekto sa v nej lepšie vynachádza, dobre pláva a potom pekne zabalí aj ošúchané frázy o úspešnom desaťročí, otváraní rôznych podujatí, spolkových domov, miestností... Proste, je nám najlepšie ako v danej situácii môže byť.
 
A je to viac-menej všetko z proklamovanej transparentnosti činnosti a exaktného zdôvodnenia podrobných trov. Dá sa bodka a nik sa s tým viac nezapodieva. Nik sa ani veľmi nepýta, ak sa aj pýta, väčšina neodsúhlasí, vonkajší dozorný orgán nieto, inšpekcia nenadchádza a svedomie nám nekáže...
 
Apropo, o podobnom z inej strany. Vo vyspelých krajinách verejne a transparentne na Internete si každý záujemca v každej chvíli môže zistiť podrobné mesačné, ba aj denné trovy – dokonca aj trovy taxíka, nocľahov, jedla, pitia... – všetkých politikov a ostatných zamestnancov, ktorým sa platy vyplácajú z rozpočtu. Občania totiž majú právo vedieť, kam ide každý ich, aj ten najmenší peniaz.
 
Máme právo vedieť aj o budove niekdajšieho chmeľového skladu v Petrovci, ktorá mala byť rekonštruovaná a prispôsobená muzeálnym potrebám, lebo sme chtiac-nechtiac do nej investovali. Zhruba vraj 100.000 €.Teda, ide o niekdajší chmeľový sklad, ktorý bol v povojnovom období majiteľom konfiškáciou odňatý a v súčasnosti si ho dediči reštitúciou žiadajú späť. Zástupcovia slovenskej strany v týchto rokovaniach tušili, že k tomu môže dôjsť, preto navrhovali vyhliadnuť iný objekt alebo začať s výstavbou nového. Zo strany našich zástupcov boli však ubezpečovaní, že sa všetko načas a úspešne dorieši. Na podklade takýchto tvrdení, peniaze nakoniec boli schválené. Neskoršie museli byť deponované, aby sa nemohli troviť. Nakoniec bol projekt zastavený a peniaze boli predsa vrátené.
 
A mali sme v hrsti 200.000 € a mohli sme dostať ešte 100.000 € a reprezentatívne múzeum všetkých nás. Škoda-preškoda!
 
Katarína Pucovská
 
PS: Dnes je 10. december - Medzinárodný deň ľudských práv. Dnešný deň je už 65 rokov v kronike historických dní OSN zaznamenaný ako Medzinárodný deň ľudských práv. V tento deň bola Valným zhromaždením vyhlásená Všeobecná deklarácia ľudských práv, pretože, tak ako uvádza jej preambula, uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete... Pohŕdanie ľudskými právami vedie k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva... Sloboda prejavu je zaradená medzi najvyššie ciele ľudstva, pretože je nevyhnutná...