Vojvodina z Kanady

Vojvodina z Kanady
 
Klub dolnozemských kanadských Slovákov „Vojvodina“ v týchto dňoch oslavuje 30. narodeniny. Srdečne blahoželáme a z publikácie, ktorú vydali, uvádzame časť príhovoru predsedu klubu Michala Pavlisa: „Ako veľa druhých vecí, aj myšlienka založiť si NÁŠ KLUB sa zrodila pri posedení po práci. Jeden letný večer roku 1983 sa skupina priateľov stretla na záhrade u Jána a Anny Peťkovskovcov, na Durie ulici v Toronte. Dohodli sme sa, že si založíme klub Vojvodina. Šestnásti sme sa podpísali na žiadosť a poslali zodpovednému úradu. Schválenie prišlo 4. januára 1984.
 
foto
 
Michal Pavlis sľubuje, že v júli na pikniku oslávia jubileum klubu
 
Že prečo sme my odišli z tej našej rodnej Vojvodiny? Ja som sa nad tým veľmi nezamýšľal, ale iných som počul rozprávať, že už naši starí v Báčke vravievali: Ja som Slovák. Daj ty mne motyku do ruky a tú najzapustenejšiu zem, uvidíš čo dokážem z nej urobiť. Hádam toto počula aj vláda v ďalekej Austrálii, alebo aj v Taliansku. Viem, že tieto dve krajiny v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia hľadali a žiadali si emigrantov z Juhoslávie. Osobitne si žiadali Slovákov z Vojvodiny. No, a tak to hádam počula aj Kanada a preto sme mnohí prišli aj sem, do tejto peknej krajiny.
 
Aj keď nám tu v Kanade, naši národní bratia vedia povedať, že sme Jugoši, nenahneváme sa (len nás to trochu mrzí). My sme hrdí na náš slovenský pôvod a materinskú reč. Tak ako je napísané v jednom dobovom evergreene doma: Reč slovenská prekrásna si, v srdci našom bezpečná si.
 
V mene klubu Vojvodina všetkým prajem šťastný nový rok 2014.
 
Michal Pavlis

Komentárov  

0 #1 RE: Vojvodina z KanadyO. Peťkovský, Slovensko 2014-02-15 11:57
Do ďalších desaťročí v klube (aj mimo) prajeme naším milým rodákom v Kanade, aby im stále v srdciach prebývala láska k rodnej reči, k rodnému kraju a ku všetkým ľuďom! OP
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články