- Podrobnosti
-
Uverejnené 15. 03. 2014
S knihami v Kysáči
V priebehu troch dní v Kysáči usporiadali dva literárne večierky. V stredu 12. marca bolo posedenie s tohtoročným sedemdesiatnikom Víťazoslavom Hroncom a včera prezentácia monografie o Kysáči. Dlho očakávaný zborník prác Kysáč 1773-2013 zostavovateľa Vladimíra Valentíka má 872 strán a v ňom sú zhrnuté texty 54 autorov, najviac Ľudmily Berediovej-Stupavskej. Kniha bola do tlače pripravovaná k 230. výročiu Kysáča a z rôznych dôvodov vtedy nevyšla. Viacerí informátori a autori medzičasom umreli, našťastie texty sa zachovali, upravili doplnili... Vďaka predovšetkým Rastislavovi Surovému, ktorý sa celé desaťročie nevzdával, knihu s malým opozdením vydali k 240. výročiu. Zdôrazňuje predseda Rady MS Kysáč Ján Slávik.
R. Surový, V. Valentík a J. Slávik, na fujare Ivan Slávik (Foto Anna Bičiarová)
Slovom
a hudbou včerajší večierok obohatili Ľudmila Berediová-Stupavská,
Michal Francisty, Ana Legíňová, Michal Ďurovka, Aneta Lomenová, Andrea
Lomenová, Ivan Slávik a ďalší.
Knihu vydalo SVC, spoluvydavateľmi sú Matica slovenská v Srbsku a Rada Miestneho spoločenstva Kysáč.
Foto Anna Bičiarová
Vydarený večierok bol aj ten stredajší, na ktorom si členky Spolku
kysáčskych žien uctili životné sedemdesiatiny Víťazoslava Hronca.
Vzácneho hosťa a početných prítomných privítala predsedníčka spolku
Ľudmila Berediová-Stupavská. Jubilant sa zavďačil všetkým prítomným tak,
že každému venoval svoju zbierku básní Almagest. Jeho hosťami na
večierku boli dvaja kysáčski poeti Michal Francisty a Michal Ďurovka,
ktorí čítali svoje básne zaradené do Hroncovej Chrestomatie slovenskej
vojvodinskej poézie. Hronec si zaspomínal na svoje detstvo v Kysáči,
štúdiá a vojenčinu, začiatky svojej tvorby, z ktorej výber básní aj
prečítal.
Ľudmila Berediová-Stupavská, Víťazoslav Hronec a Michal Francisty
Akademický maliar Michal Ďurovka jubilantovi venoval jeden svoj obraz
Foto Ľudmila Berediová-Stupavská
Členky Spolku kysáčskych žien napiekli slané a sladké pochúťky.
Víťazoslav Hronec sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici. Študoval na
lekárskej fakulte v Belehrade. Pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas
ľudu, ako redaktor knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a
bol šéfredaktorom časopisu Nový život a šéfredaktorom knižných vydaní
vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a SVC v Báčskom Petrovci. Aj keď je
už na dôchodku (získal národnú penziu), literatúrou sa ďalej zaoberá.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments
Komentárov
Vážená pani spisovateľka,
čo sa nestalo, ešte stále nie neskoro urobiť. Netreba ale tak unáhlene súdiť a vo všetkom vidieť hneď zlý úmysel. Pánovi R. Surovému, čestnému predsedovi MS v Srbsku patrí úcta a vďaka (a to nielen za toto dielo!)!