22. apríl Deň planéty ZEME

22. apríl Deň planéty ZEME
 
Sú predpoklady, že Planéta Zem vznikla pred 4 a pol miliardami rokov. Neskôr na nej, vznikol život - najrozmanitejšie životné tvary a prejavy, ktoré sa vyvíjali dlhé milióny rokov až sa vytvoril neoddeliteľný celok založený na stálej interakcii zemských a životných zložiek. A potom vznikol aj človek a s nim i nové - civilizačné zložky života. To bol počiatok rušenia harmonického celku medzi Zemou a životom na nej. Nerozvážnym a sebeckým využívaním prírodných bohatstiev (v poľnohospodárstve, priemysle, doprave a urbanizácii atď.) začal sa proces degradácie zdravej pôdy, zmenšovania biodiverzity a tiež aj hromadenia nerozložiteľného odpadu, ktorý sa stal základným znečisťovateľom prostredia a ničiteľom zdravých životných podmienok. Devastácia životného prostredia sa stupňovala až sa, v súčasnosti, priblížila k hraničným hodnotám (sú údaje o tom, že človek za posledných 50. rokov, zničil 30% prírodných zdrojov).
Ekologicky uvedomelí ľudia už dlho pracujú na tom, aby sa predišlo ekologickým katastrofám, aby sa ponaprávali chyby, ktoré popáchali ľudia, očistila a zošľachtila príroda. Vedomí sú pri tom, že je to globálny proces, ale má svoj základ v lokálnych podmienkach.
Aby táto nanajvýš zložitá práca mala svoju podporu vo verejnosti, v 1990. roku, na ekologickom samite v Kalifornii, stanovený bol Svetový deň planéty Zeme.
Deň planéty je najväčší ekologický deň. V tento deň máme príležitosť znovu si pripomenúť, že Zem je naším domovom, a jediným vhodným prostredím pre život, že má nesmierne krásy a hodnoty, ktorých zmeny sú prísne limitované. Prekročenie stanovených limitov znamená, čoraz väčšie zmeny podmienok života, čoraz devastovanejší život, čoraz väčšie ekologické pohromy a v konečných dôsledkoch aj zánik života. Príroda nás na to čoraz výraznejšie upomína. Svedkami sme silnej devastácie životných podmienok, dôsledkom ktorých sú aj časté poveternostné a ekologické pohromy, ktoré zanechávajú hlboké stopy na všetkých zemských a životných zložkách.
Pripomeňme si znovu, že je posledná chvíľa na zapojenie sa do organizovanej a premyslenej aktivity na ochrane životného prostredia a očistenia prírody. Táto práca má planetárny ráz, ale jej podstata spočíva v nás, v jednotlivcoch – v našej schopnosti a ochote nachádzať v svojom prostredí najpriliehavejšie spôsoby očistenia prírody a životného prostredia a tak vytvárať sebe, súčasníkom i budúcim generáciám podmienky pre zdravý život a udržateľný rozvoj. Využime tento Deň na zvažovanie svojho podielu a účasti v boji o krajšie a čistejšie prostredie vo svojej osade!
Prehodnoťme si vlastnú účasť v ekologických aktivitách prostredia (údržba čistoty a úprava záhrady a priedomia, nakladanie s odpadom, účasť v separovanom zbere odpadu, údržba zelených plôch, rekreačných terénov, priedomia, pracovísk a podnikov, ekologická edukácia....)! Bolo naše angažovanie v týchto prácach dostatočné?
 
Ekologické združenie Zelení – Petrovec
Mária Boldocká, prof.
 
22. april - Dan planete ZEMLJE
 
Postoje pretpostavke da je planeta Zemlja nastala pre četiri i po milijarde godina. Kasnije je na njoj nastao i život – najraznovrsniji oblici i manifestacije, koji su se razvijali milionima godina te je stvorena nerazdvojiva celina zasnovana na interakciji zemskih i životnih elemenata. A onda je nastao i čovek a sa njime i novi – civilizacijski elementi života. To je obeležilo početak narušavanja harmonične celine između Zemlje i života na njoj. Nerazboritim i sebičnim iskorišćavanjem prirodnog bogatstva (u poljoprivredi, industriji, saobraćaju, urbanizaciji itd.) počeo je proces degradacije zdravog zemljišta i biodiverziteta a, takođe, i gomilanja nerastvorljivog otpada, koji je postao glavni zagađivač sredine i rušilac zdravih uslova života. Degradacija životne sredine se povećavala tako da se, u današnje vreme približila draničnim vrednostima (postoje podaci da je čovek u zadnih 50 godina uništio 30% prirodnih resursa.
Ekološki svesni ljudi već dugo rade na tome da se preduprede ekološke katastrofe da se isprave greške koje su učinili ljudi, očisti i oplemeni priroda. Svesni su, pri tome, da je to globalni proces, koji svoje ishodište ima u lokalnim uslovima.
Da bi ova, izuetno složena delatnost, dobila podršku u svetskoj javnosti, 1990. god. na ekološkom samitu u Kaliforniji bio je određen Svetski dan planete Zemlje.
Dan planete predstavlja najznačajniji ekološki datum. Na ovaj dan nam se pruža prilika da se ponovo podsetimo da je Zemlja naš dom i jedina sredina podesna za život, da nam pruža neizmerne lepote i vrednosti, čije promene su strogo limitirane. Prekoračenje tih limita znači stalno veće promene uslova života, sve više devastiran život, stalno veće ekološke katastrofe i, u krajnjoj liniji, i nestanak života. Priroda nas na to sve izrazitije upozorava. Svedoci smo snažne devastacije uslova života što prouzrokuje česte meteorološke i ekološke katastrofe koje ostavljaju duboke tragove na svim zemskim i životnim elementima.
Podsetimo se, ponovo, da je zadnji trenutak za uključivanje u organizovanu i promišljenu aktivnost u zaštiti i čišćenju prirode. Ova delatnost je planetarnog karaktera, ali njena suština je u nama, pojedincima – u našoj sposobnosti i spremnosti da, u svojoj sredini, pronalazimo nejadekvatnije načine čišćenja prirode i životne sredine stvarajući, na taj način, sebi svojim savremenicima i budućim generacijama uslove za zdrav život i održiv razvoj.
Iskoristimo ovaj Dan planete za procenjivanje vlastitog udela i učešća u borbi za lepšu i čistiju sredinu u svom mestu!
Procenimo svoje učešće u ekološkim aktivnostima sredine (održavanje čistoće i uređenje bašte i prostora ispred kuće, postupci sa otpadom, učešće u separiranom sakupljanju otpada, održavanje zelenih površina, terena za rekreaciju, okućnica, radilišta i preduzeća, ekološka edukacija...)! Jesmo li se dovoljno angažovali u ovim aktivnostima? Jesmo li...?
 
Ekološko udruženje „Zelení – Petrovac“
Marija Boldocki, prof.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články