Čudesný svet tekvíc

Výstava o tekvičkách z Kulpína oduševnila Budapešť
 
Čudesný svet tekvíc
 
V prekrásnom starobylom zámku vybudovanom začiatkom minulého storočia pre potreby Poľnohospodárskeho múzea Uhorska, známom podľa mena Vajdahunyadvár, ktorý sa nachádza v strede Budapešti, vo februári a marci tohto roku usporiadaná bola úchvatná výstava o špecifickej starej poľnohospodárskej plodine z čeľade tekvicovitých –fľaškovci, pod názvom “Čudesný svet fľaškovca”. Organizátormi tejto hosťujúcej výstavy zo Srbska boli Inštitút pre roľníctvo a zeleninárstvo z Nového Sadu, resp. jeho Ústav z Báčskeho Petrovca, Poľnohospodárske múzeum z Kulpína a Múzeum Vojvodiny z Nového Sadu.
 
Slávnostného otvárania výstavy 11. februára 2009. sa zúčastnilo zo 200 návštevníkov, medzi ktorými bol i veľvyslanec Republiky Srbsko v Budapešti, Jeho excelencia Dejan Šahović so spolupracovníkmi, ako aj predseda správnej rady Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne a podpredseda Medzinárodnej organizácie poľnohospodárskych múzeí AIMA Prof.Dr. Ján Kišgeci.
 
Vo svojom slávnostnom príhovore veľvyslanec Dejan Šahović podčiarkol význam takýchto projektov z hľadiska kultúrnej spolupráce medzi Maďarskom a Srbskom a Ján Kišgeci sa zmienil o význame spolupráce dvoch múzeí pretrvávajúcej vyše desať rokov. Výstava bola usporiadaná pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva Maďarska v rámci akcie diverzifikácie poľnohospodárskej výroby.
 
V rámci slávnostného otváracieho programu odznela pútavá vedecko-populárna prednáška autora výstavy Dr. Jánosa Berényiho o význame fľaškovca počnúc od predhistórie, kedy sa plody z tejto rastliny používali ako riad, po súčasnosť, keď sa fľaškovec nanajvýš vycibrene vkomponúva do moderného života. Táto multimediálna zápalistá prednáška ( s fotografiami, filmami, zvukovými efektmi a ukážkami ) bola sprevádzaná malým koncertom dvojice hudobníkov hrajúcich na hudobných nástrojoch vyrobených z fľaškovca. To predstavovalo nekaždodennú novinku, ktorá vyvolala búrlivé oduševnenie prítomných.
 
Výstava znázornila čudesný svet fľaškovca na paneloch, fotografiách, filmoch, v písaných textoch ako aj množstvom rôznych predmetov vyrobených z fľaškovca v nasledujúcich oblastiach:
  • Botanika fľaškovca
  • Etimológia názvu fľaškovca
  • Pôvod a rozšírenie tekvíc a zvlášť fľaškovca
  • Fľaškovec v Biblii, vedecko-odbornej literatúre a beletrii
  • Používanie fľaškovca vo výžive, ako skladiska, v rybárstve, pri plávaní, vo vinárstve
  • Hudobné nástroje z fľaškovca so zvukovými efektmi
  • Fľaškovec v umení
  • Erotické aspekty fľaškovca
Otváranie výstavy a samotná výstava vyvolali veľký záujem tlače, elektronických médií a verejnosti. Dôkazom toho je aj údaj podľa ktorého sa pri zadaní názvu výstavy v maďarskej reči, na internetovom prehľadávači dostáva viac sto výsledkov. Reagovania verejnosti a médií boli nanajvýš pozitívne a návštevnosť výstavy bola masová.
 
Obzvlášť dobre sa vydaril aj zatvárací program výstavy, ktorý bol v deň nacionálneho maďarského sviatku 14. marca roku 2009. Vtedy v konferenčnej sieni Poľnohospodárskeho múzea v Maďarsku autor výstavy Dr. János Berényi zopakoval svoj úvodný prejav a v pokračovaní programu prebiehali pedagogické dielne s deťmi a dospelými o technike farbenia fľaškovca a výrobe rôznych praktických a dekoratívnych predmetov z tejto tekvice. Pre deti bolo usporiadané bábkové divadlo, v ktorom všetky postavy boli vyrobené z fľaškovca a na potešenie všetkých detí aj samotný rozprávkový dej sa vzťahoval na túto tekvičku. Tiež bol zopakovaný aj koncert na hudobných nástrojoch z fľaškovca a od početných vystavovateľov sa mohli kúpiť aj najrozličnejšie predmety a darčeky z fľaškovca, ako aj tekvicový lekvár , pečené tekvicové semiačka atď. Po návrate výstavy do Srbska, naplánovaná je jej inštalácia v Subotici, Sente, Novom Sade ako aj hosťovanie v Poľnohospodárskom múzeu v Nitre na Slovensku a na záver by sa mala ako stála expozícia usadiť v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne
 
- Aká je najväčšia hodnota a význam tejto výstavy? Odpoveď na túto otázku žiadala aj novinárka maďarského denníka s najväčšou tirážou „Népszabadság“ pred otvorením výstavy. Podstata odpovede spočíva v poznaní, že iba mravčou prácou, profesionalitou, sústavným zhromažďovaním predmetov a informácií o ktorejkoľvek téme ba ja takej nezvyčajnej akou je fľaškovec, keď to robíme s láskou, môžeme vytvoriť niečo nové, niečo neobyčajné, niečo čo vzbudí záujem a spôsobí radosť všetkým tým čo cítia potrebu aspoň na chvíľku utiecť zo všednej každodennosti do sveta rastlín, prírody, etnológie, umenia, vedy. V prípade tejto výstavy, tým útočiskom bol – čudesný svet fľaškovca!
 
jkjb
 
 izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
izlozba
 
Izložba o tikvama iz Kulpina oduševila Budimpeštu
 
Čudesan svet vrga
 
U prelepom starom dvorcu sagrađenom početkom prošlog veka za potrebe Poljoprivrednog muzeja Ugarske, poznatom pod imenom Vajdahunyadvár u centru Budimpešte u februaru i martu mesecu ove godine, održana je spektakularna izložba o specifičnoj, staroj poljoprivrednoj kulturi iz porodice tikava - vrgu pod nazivom “Čudesan svet vrga”. Organizatori ove gostujuće izložbe iz Srbije bili su Institut za ratarstvo i povrtarstvo Novi Sad, odnosno njegov Zavod u Bačkom Petrovcu, Poljoprivredni muzej Kulpin i Muzej Vojvodine Novi Sad.
 
Na svečanom otvaranju izložbe 11. februara 2009. godine prisustvovalo je oko 200 posetilaca, među kojima i ambasador Republike Srbije u Budimpešti, njegova ekselencija Dejan Šahović sa svojim saradnicima, kao i prof. dr Jan Kišgeci predsednik upravnog odbora Poljoprivrednog muzeja u Kulpinu, i podpredsednik Medjunarodne organizacie poljoprivrednih muzeja AIMA. U svom svečanom obraćanju ambasador Dejan Šahović je istakao značaj ovakvih projekata sa stanovišta kulturne saradnje između Mađarske i Srbije, a Jan Kišgeci je govorio o značaju saradnji između dva muzeja koja traje već više, od deset godina. Izložba je organizovana pod pokroviteljstvom Ministarstva poljoprivrede Mađarske , u sklopu akcije diversifikacie poljoprivredne proizvodnje.
 
Prilikom svečanog otvaranja autor izložbe dr Janoš Berenji je održao interesantno naučno-popularno predavanje o značaju vrga od praistorije, kada su predmeti od ove biljke služili kao prvo posudje, sve do danas, kada se vrg vrlo suptilno ukomponovao u savremeni život čoveka. Ovo multimedijalno nadahnuto predavanje (sa slikama, filmovima, zvučnim efektima i demonstracijom) pratio je mali koncert dvočlanog orkestra koji su svirali na muzičkim instrumentima izrađenim od vrga. To je na otvaranju izložbe bila nesvakidašnja novina koja je izazvala buru oduševljenja kod prisutnih.
 
Izložba je prikazala čudesan svet vrga na panoima, fotografijama, filmovima, putem tekstova i mnoštvom raznih predmeta izrađenih od vrga u sledećim oblastima:
 
  • Botanika vrga
  • Etimologija naziva vrga
  • Poreklo i rasprostranjenje tikava a posebno vrga
  • Vrg u Bibliji, naučno-stručnoj literaturi i beletristici
  • Korišćenje vrga u ishrani, kao kontejner, u ribarstvu, za učenje plivanja, u vinarstvu
  • Muzički instrumenti od vrga sa zvučnim efektima
  • Vrg u umetnosti
  • Erotski aspekti vrga
Otvaranje izložbe i sama izložba izazvali su veliko interesovanje štampe, elektronskih medija i javnosti. Kao dokaz služi činjenica da se ukucavanjem naziva izložbe na mađarskom jeziku u internet pretraživače dobija više stotina pogodaka. Reakcije javnosti i štampe su bile veoma pozitivne a i posećenost tokom izložbe je bila masovna.
 
Naročito je dobro uspeo program zatvaranja izložbe na dan nacionalnog praznika Mađarske 14. marta 2009. godine. Tada je u konferencijskoj sali Poljoprivrednog muzeja Mađarske autor izložbe Dr. Janoš Berenji je ponovio svoje uvodno izlaganje a u daljem toku programa odigravale su se pedagoške radionice sa decom i odraslima o oslikavanju vrga, izradi raznih dekorativnih i upotrebnih predmeta od vrga, za decu je organizovano lutkarsko pozorište gde su svi likovi bili izrađeni od vrga a na veliku radost mnogobrojne dece i sama priča se odnosila na vrg. Ponovljen je koncert sa muzičkim instrumentima od vrga i od mnogobrojnih izlagača mogle su se nabaviti najrazličitiji predmeti, pokloni od vrga, pekmez od tikve, prženo seme tikve, itd.
 
Posle povratka izložbe u Srbiju, planira se njeno postavljanje u Subotici,Senti, Novom Sadu, gostovanje u Poljoprivrednom muzeju u Nitri u Slovačkoj da bi kasnije bila postavljena i u Poljoprivrendom muzeju u Kulpinu u okviru stalne izložbe.
 
Koja je najveća vrednost i značaj ove izložbe? Odgovor na ovo pitanje zatražila je i novinarka najtiražnijeg dnevnog lista u Mađarskoj „Népszabadság“ prilikom razgovora pre otvaranja izložbe. Suština odgovora je u tome, da se marljivim radom, profesionalizmom, zahtevnim sakupljanjem predmeta i informacija sa ljubavlju o bilo kojoj temi, pa i prema tako neobičnoj temi kao što je vrg, moguće stvoriti nešto novo, nešto neobično, nešto, što će probuditi interesovanje i činiti zadovoljstvo svima onima, koji osećaju potrebu da makar na kratko pobegnu iz sivila svakodnevnice u svet biljaka, prirode, etnologije, umetnosti, nauke. U slučaju ove izložbe to utočište je bilo -čudesan svet vrga!
 
jkjb
 
Tikva vrg, Lagenaria siceraria, fľaškovec obyčajný, flaschenkurbis, botle gourd, kalabasa, тыква бутылочная, tekvica buča
 
Vysušené plody fľaškovca slúžili na uskladňovanie vajec, múky, sušeného ovocia a mletej papriky, na prepravu vody a pálenky. Boli obľúbené predovšetkým medzi pastiermi, zmestilo sa totiž do nich na jeden deň potrebné množstvo pitnej vody, po skonzumovaní ktorej boli neporovnateľne ľahšie ako krčahy a neboli ani také krehké. Známym sa stali najmä koštíre, lopov na víno z tekvice - fľaškovca.
 
Valcovité plody, nazývané aj „kalabasy“, majú často bizarné tvary a rozdielnu veľkosť. Ich tvar pripomína hrušku, kyjak alebo fľašku. Sú spočiatku mäkké, neskôr zdrevnatejú, stvrdnú a dužina vyschne.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články