IN MEMORIAM: Zuzana Labátová-Imbronovićová

V roku, ktorý je za nami, opustili nás mnohí naši ľudia, spisovatelia, verejní pracovníci, známi a priatelia. Naša národnosť sa žiaľ odumieraním mnohých z radov činných generácií veľmi zmenšuje; mladí odchádzajú do zahraničia, idú tam za svojimi krajšími snami a tí, ktorí sa už v mladosti zapojili do tokov nášho spoločensko-kultúrneho života, sa postupne unavili alebo s narušeným zdravím utiahli v dôchodku do najistejších rodinných kruhov, kde pomáhajú aby do života pevnejšie stúpili ich ratolesti alebo potomkovia. Medzi generácie, ktoré nielen vo vzdelávaco-výchovnej práci ale aj v športe a divadelníctve dala kus seba patrila aj moja „spolušportovkyňa a divadelníčka" Zuzana Labátová-Imbronovićová, ktorá žila a pracovala v Novom Sade...

 

Zuzana Labátová-Imbronovićová

 

Všetci ľudia, bez výnimky, sa za života snažia nájsť svoje šťastie, alebo aspoň jeho iskierku a najviac výhľadov v tej snahe majú tí, ktorí ho hľadajú v spoločnom šťastí všetkých, s ktorými ich život spája. Medzi tých a takých ľudí patrila i zosnulá učiteľka, vychovávateľka, divadelná ochotníčka a spoločenská aktivistka Kulpínčanka a dlhoročná Novosadčanka Zuzana Imbronovićová, rod. Labátová.

Narodila sa 17. marca 1938 v Kulpíne. V rodisku zakončila základnú školu, Učiteľskú školu absolvovala v Petrovci a Vyššiu defektologickú školu pre výchovne zanedbané deti a mládež v Belehrade. Pôsobila najprv ako učiteľka telesnej výchovy na Základnej škole v Kulpíne, potom v Pokrajinskom sekretariáte vnútorných záležitostí a potom ako vychovávateľka v Detskej osade Dr Milorad Pavlović v Sriemskej Kamenici, Špeciálnej škole Dr. Milan Petrović v Novom Sade a roky i ako pracovníčka a predsedkyňa Defektologickej spoločnosti Juhoslávie..

Už počas školenia na Učiteľskej škole v Petrovci vynikala v práci viacerých záujmových krúžkov a športovom družstve Stredoškolák ako vynikajúca hádzanarka, ale aj v mimoškolských aktivitách. Počas svojej pracovnej doby, aj popri početných profesionálnych i rodinných záväzkoch, vždy si našla čas i pre činnosť na kultúrno - umeleckom a spoločenskom poli. Roky pôsobila v kultúrno-umeleckom spolku Šafárik z Nového Sadu (ako členka speváckeho zboru i folkloristka a choreografka), tiež vo Folklórnom spolku Svetozara Markovića z Nového Sadu a pod. a po odchode na dôchodok i v Spolku kulpínskych žien, avšak širšej verejnosti je známa najmä ako vynikajúca herečka petrovského ochotníckeho divadla. Priam povestnými sa stali jej herecké výkony Petrunely v Držićovom Dundovi Marojovi (Švákovi Marojovi) a Mirandolíny v Mirandolíne (Naša pani hostinská) Carla Goldoniho, a za herecký výkon v vo veselohre Marina Držića bola ocenená prestížnou cenou aj na Slovensku.

Vo svojej činnosti ako i v živote bola príkladom zhovievavosti, tolerancie, porozumenia i empatie a keď bolo treba vždy ochotne pomohla, poradila a potešila. Taká navždy zostane v pamäti všetkých tých, ktorí ju poznali alebo s ňou spolupracovali. Česť jej pamiatke!

 

(vbsmb)

 

Pohreb Zuzany Imbronovićovej-Labátovej bude vo štvrtok 8. januára o 10,30 h v Novom Sade.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články