Liberland

Vlastný štát na "území nikoho" medzi Srbskom a Chorvátskom si založil bývalý český europoslanec Vít Jedlička. Nazval ho Slobodná republika Liberland, na území vztýčil vlajku a vyhlásil sa za jej prezidenta. Zakladateľ tohto „najmladšieho štátu sveta" berie celú vec vážne a o jeho kroku informujú médiá tak v Srbsku a Chorvátsku, ako aj na Slovensku a v Česku, Maďarsku... Či je však skutočne územie ničie?

 

Vlajka

 

Vlajka

 

Ide o 7 km2 pri toku Dunaja medzi Chorvátskom a Srbskom, ktoré sa nachádzajú popri Dunaji z chorvátskej strany, ale ktoré patria Srbsku. O toto plavné územie, mokraď, kde v minulosti bolo dunajské koryto a ku ktorému sa treba preplaviť cez Dunaj, sa zrejme neveľmi starajú a oň nevládne ani veľký záujem, takže je akoby „územím nikoho". Ale patrí Srbsku.

 

Liberland

 

Liberland

 

Podľa Víta Jedličku ani Srbsko a ani Chorvátsko v rámci svojich hraničných sporov neprejavili o územie záujem. Vyzýva preto, ak sa chcete stať jeho krajanom, Liberlanďanom navštívte jeho webovú stránku http://liberland.org a zaregistrujte sa a požiadajte o občianstvo. Musíte však splniť niekoľko podmienok. V prvom rade nesmiete byť extrémista. Komunisti a nacisti majú do Liberlandu vstup zakázaný. Liberland má už svoju vlajku, štátny znak, motto: "Žiť a nechať žiť".

 

Toto územie pomenúvajú aj Siga

 

Toto územie pomenúvajú aj Siga

 

Cieľom zakladateľa nového štátu je vytvoriť spoločnosť, kde poctiví ľudia môžu prosperovať bez toho, aby im štát znepríjemňoval život zbytočnými zákazmi a daňami. Jedným z dôvodov vzniku Liberlandu je stále sa rozširujúci vplyv záujmových skupín na fungovanie štátnych celkov a s tým súvisiace horšie podmienky pre život ľudí.

 

Každopádne, pokus a idea zaujímavé. V chorvátskej wikipedii ešte nieto reakcií:
http://hr.wikipedia.org/wiki/Liberland
avšak v srbskej už sú:
http://sr.wikipedia.org/wiki/Либерленд

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články