Koruna na 20 rokov PDD

Bolo aj sĺz, bolo aj smiechu, precíteného chvenia, obáv, oduševnenia... žánrovej rôznorodosti, potešenia pre krpčekov, radosť pre dospelých. Dvadsiate PDD potvrdili stáročnú pravdu, že divadlo šľachtí, ale aj rozširuje horizonty, a je jednoducho civilizačnou potrebou, ktorá zbližuje ľudí. „Tento ročník Petrovských dní divadelných bol mimoriadne bohatý a kvalitný. Myslím si, že je to pekná koruna na dvadsať rokov fungovania tejto prehliadky. Niečo, čo si zasluhuje petrovské publikum, ktoré je predsa len vycibrené...," zhodnotil náš známy režisér Ľuboslav Majera po záverečnom predstavení, ktoré zahrali banskobystrickí a jeho študenti herectva.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

Úvodom podujatia, na otváracom ceremoniály, Ľubo Majera v „tortovej scénke" (za zvukov fanfár, prinášania torty, zahášania sviečok a otvárania šampanského) kategoricky zamietol sugesciu imaginárneho kamaráta z druhej strany mobilného telefónu, prestať snívať a vzdať sa divadla. „Nie, nezobudím sa,... chcem divadlo!" rázne odpovedal Ľubo vtedy tam, medzi svojimi a rovnako zmýšľajúcimi. Len keby ich bolo omnoho viac. „Keby sme si publikum pestovali ešte starostlivejšie. Tých maličkých krpcov, ktorí boli na týchto divadelných detských predstaveniach, aby sme vychovali v takom duchu, aby vedeli čítať divadelné predstavenia a vedeli ho prijať a precítiť. Aby sme si vytvorili kultivovaného diváka, ktorý dorastie a ktorý divadlo bude cítiť ako potrebu," povedal Ľubo po skončení XX. PDD.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

Dva týždne divadelných petrovských hodov uzavreli včera večer a v rámci nich si diváci mali možnosť pozrieť desať žánrovo rôznorodých predstavení. Na záver na javisku Slovenského vojvodinského divadla, ktoré bolo aj organizátorom podujatia, vystúpilo Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici zo Slovenska s predstavením Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po polnoci. Autorom scenára je Peter Karvaš a režisérom Ľuboslav Majera. Mladí herci svojou mladosťou a presvedčivou hrou, ale aj kopancami do plexusu a do hlavy, nútili rozmýšľať o etickom úpadku celej ľudskej spoločnosti, aj tých na najvyššej spoločenskej priečke, z ktorých si často urobíme ikony a klaniame sa im a pritom práve u nich vie byť ten morálny úpadok najvýraznejší.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

Je to konverzačná komédia, ktorá sa od 60-tych rokov nehrala, keďže takýto žáner nezažil ani na slovenských a ani na srbských javiskách. Ozrejmuje režisér, ktorý je školiteľom týmto študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Predstavenie vzniklo ako ich bakalárska skúška. V ňom hrajú Michaela Piesyk, Martin Juríček, Alžbeta Cingelová, Barbora Bušovská, Tomáš Ivanka, Matúš Buch a Matúš Šťastniak.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

„To je tradičná lektúra alebo tradičný žáner, ktorý sa pestuje v prvom rade v Anglicku. Nie je to ľahko hrať, lebo treba udržať pozornosť diváka s drobnými reakciami, nie je tu veľa pobehovania po javisku, divák sa musí sústrediť na text, na paradoxy, na iróniu, na všetky veci, ktoré sa týkajú intelektuálneho humoru. Tu nemáte kopance do zadku. Tu sú kopance do plexusu a do hlavy," hovorí Majera a zároveň vyjadruje potešenie, že petrovské obecenstvo výborne prijalo predstavenie, bez ohľadu na žargón, ktorý sa používal v 60-tych rokoch na Slovensku. Jazyk bol totiž iba minimálne upravený a mnohé slová už nie sú v obehu. „Myslím si, že je to Dogville, je to rovnaká téma, len je posunutá o tri spoločenské stupienky vyššie, je to vo fraku, sú tu lordi, je to v tej najvyššej spoločenskej a politickej sfére..., ale pritom sa aj tu robia také isté svinstvá, o ktorých sa vrieskalo aj na Dogville. Je to o tej špine morálnej, o morálnom úpadku, etickom úpadku, aký vôbec môže existovať. Čiže, tie prostitútky, kurvy sú nakoniec najmorálnejšie a najetickejšie," ozrejmuje Ľ. Majera.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

Predlohu pre film Dogville napísal dánsky režisér Lars von Trier a v predposledný deň XX. PDD v adaptácii Kokana Mladenoviće predstavenie zahrali Novosadčania, ktorí veľmi silno zapôsobili na obecenstvo a vonkoncom ho nenechali ľahostajné. Predstavenie vzniklo v koprodukcii Miksera, Študentského kultúrneho strediska a agentúry Fast forward. Režisér Kokan Mladenović o predstavení hovorí, že je to smutná a veľká metafora súčasného Srbska. Ako aj v samotnom Dogville , všetci sa stávame nespokojní, bezcitní, agresívni... O predstavení TU:

 

 

Tieto divadelné výkričníky nezostali bez ozveny. Bol to zážitok silnejší než pri 3D technológii, keďže bol naživo, nie cez filmové plátno. Priama interakcia medzi javiskom a hľadiskom.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

Publikum sa vžilo aj do príbehu čerstvého Ocka, s ktorým sa v sobotu večer trápilo a zároveň tešilo a srdečne smialo. Ocko – populárny herec Roman Pomajbo si zaraz podmanil obecenstvo. Monodráma vznikla podľa predlohy Bjarni Haukur Thorssona a réžii Eduarda Kudláča. Na malé zasmiatie ilustrácia z predstavenia TU:

 

 

V predstavení Baletky autorky Mileny Bogavcovej, ktorá predstavenie i režírovala, sa tancovalo ale i hovorilo takto:

 

 

Divadlo Jána Palárika z Trnavy, Slovenská republika zahralo Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch autora Ján Palárika a v réžii Jána Sládečeka a pre deti boli až tri predstavenia: z Trnavy Traja tučniaci, zo Somboru Princ Rodoljub a princezná Violeta a z Košíc Kozliatka a vlk. Pekným gestom bola organizovaná školská návšteva divadla, ako i častovanie zmrzlinou cezpoľných žiakov.

 

Koruna na 20 rokov PDD

 

O otváracom ceremoniály XX. PDD a predstavení Nosorožec TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8411-20-pdd

Čaj u pána senátora Ivana Stodolu v réžii Richarda Sanitru v prvý divadelný víkend zahralo Slovenské vojvodinské divadlo. O premiére tohto predstavenia TU : http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/8388-caj-u-pana-senatora

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články