„Veľmi ma teší, že na naše vedecké podujatie prišli, alebo prijali pozvanie zúčastniť sa na ňom, odborníci zo Slovenska, Česka, Maďarska, Slovinska, Rumunska, Macedónska, Kanady, Austrálie a zo Srbska. To je veľmi veľký počet referentov, je ich spolu šesťdesiat, ale konferencia je skutočne veľmi dobre zorganizovaná a podelená do sekcií: literárnej, jazykovednej a kultúrno-historickej," povedala prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky, ktorá pozdravila účastníkov a zahájila Medzinárodnú konferenciu 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine.
Podujatie bolo zorganizované pri príležitosti 270. výročia od príchodu Slovákov na túto časť Dolnej zeme, odkedy sa tuná zachováva slovenčina. Zasluhujeme si uznanie za vrúcny vzťah k materčine a za formu, v akej sme si ju udržali. Podľa nejedného lingvistu, slovenčina na týchto končinách zostala akoby zakonzervovaná a vo výslovnosti si zachovala mäkkosť. Za to iste treba vďačiť predovšetkým cirkvi a škole. Významnú úlohu v udržaní a rozvíjaní slovenského cítenia a v zdokonaľovaní jazyka zohralo aj vysokoškolské vzdelávanie, ktoré má tuná u nás vyše polstoročnú tradíciu. Slovakistika na Filozofickej fakulte existuje od roku 1961.
Medzinárodnú konferenciu 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine zorganizovalo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a finančne ju podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Filozofická fakulta z Nového Sadu.
Po včerajšej časti, ktorá prebiehala na Filozofickej fakulte v Novom Sade, dnes pre účastníkov usporiadali výlet, ktorý mal za cieľ oboznámiť hostí so slovenskými vojvodinskými prostrediami, inštitúciami a organizáciami. Z tejto vydarenej vedeckej konferencie plánujú vydať zborník prác, ktorý vyjde tlačou v budúcom roku, kedy naši slovakisti oslávia 55 rokov pôsobenia.
Harmonogram konferencie, ako aj zoznam účastníkov a názvy referátov si možno pozrieť TU:
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)