IN MEMORIAM – za Ľudovítom Mišíkom

V doliečovacom ústave v Štiavničke zomrel v nedeľu 13. decembra popoludní dlhoročný člen združení slovenskej inteligencie Ľudovít Mišík. Pohreb sa uskutoční 17. decembra o 14.00 h na cintoríne v Ružomberku.

Ľudovít Mišík sa narodil 18. júna 1922 v Ružomberku. Svoj činorodý život prežil v rodnom meste, vo Švédsku a v USA. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa vrátil medzi svojich rodákov do vlasti a aktívne sa zapájal do národných aktivít nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku – v Báčskom Petrovci a na Ukrajine.

Pomáhal najmä pri finančnom zabezpečovaní pamätníkov venovaných slovenským dejateľom - A. Bernolákovi, Š. Moyzesovi, K. Kuzmánymu, M. R. Štefánikovi, A. Hlinkovi, ktoré sú postavené po celom území SR. Dlhé roky pomáhal aj športovej činnosti v Ružomberku a mnohým kultúrno-osvetovým podujatiam.

Významne finančne pomáhal kde mohol a vyčlenil prostriedky aj na kúpu dvoch osobných áut pre MS v Srbsku a MS na Ukrajine, podporil viac matičných podujatí na Slovensku a najmä vo Vojvodine. Je nositeľom najvyšších matičných ocenení doma i Srbsku. Matičné ústredie v Báčskom Petrovci, ktoré pomenovali Dom MSS Ľudovíta Mišíka, finančne významne podporil tento náš dobrodinec, ktorý do Petrovca rád chodieval a aktívne sa zapájal do dolnozemskej matičnej činnosti.

V tomto matičnom objekte v Báčskom Petrovci na včerajšom večierku, venovanom nedožitým deväťdesiatinám ďalšej významnej osobnosti dolnozemských dejín - Jánovi Siráckemu, prítomní minútkou ticha vzdali hold Ľudovítovi Mišíkovi.

Česť a vďaka mu!

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články