Smelí zajkovia

Ak si ich, nie si náš. Ak nie si náš – podporu nemáš!... Utvorili sme si ideologické či politické tábory a kde sú tábory, tam sú aj protivníci či rivali. Rivalita, podobne ako aj kritika, ak vedie k zlepšeniu a náprave, môže byť aj žiaduca. Ak je však zlomyseľná, môže byť zhubná. Nechcem rozdúchavať stranícku pahrebu, ale považujem za ťažké farizejstvo zamlčať určité témy. Ide totiž o tie tábory v našej menšine, ktoré máme, a aj o to, že sa z nás stávajú vari až ľúti nepriatelia. Tak sa strácame... utrácame NÁS. Treba to jasne a hlasne povedať. Ale povedať to slušne, civilizovane. Ak je kritika dobroprajná, za ňu sa hanbiť netreba. Ak je škodoradostná, potom sú z nás „smelí zajkovia". Taká hra je špinavá. Smelí zajkovia sú aj autori niektorých komentárov na tomto webe, ktorí sa skryjú za cudzie meno. Ak sú takými „hrdinami", radšej by sa mali zaklopiť vlastnými ušami. Intrigami sa ku kvalitnej zmene nedopracujeme. Lož plodí ďalšiu lož...

Pápež František vo svojom vlaňajšom vianočnom príhovore hovoril o chorobách duše, od patológie spočívajúcej v tom, že sa človek cíti ako nesmrteľný alebo nenahraditeľný, až po svetskú ziskuchtivosť a exhibicionizmus. Zmienil sa aj o takých, čo žijú so svojimi pádmi až do úplnej skazenosti a poprípade ešte aj sami seba ukazujú ako toho pravého a príkladného človeka. Spomenul tiež aj zbabelcov medzi nami, ktorí ohovárajú druhých za ich chrbtom.

Sme všelijakí. Celá spoločnosť stále viac padá do morálneho bahna. Ješitnosť, ničota, márnosť, sujeta... Viacerými jazykmi pomenovaná možno aj zdravotná porucha, teda choroba, ktorou sa človek pri trochu sláve (zvykne to byť najčastejšie „opapučená bačkora") vie nainfikovať a potom si o sebe namýšľa neskutočne veľa. Psychológia však o takej osobe uvádza, že v nej vládne prázdnota, holota, pustota... Vo väčšine prípadov býva bezcitná ani skala.

Márnosť šedivá! Každý jeden z nás by si mohol spomenúť na tú ľudovú múdrosť: Bez jedného žida bude jarmok. Alebo: Bez jedného cigáňa jarmok bude. Alebo aj: bez kohokoľvek z nás jarmok bude. Možno bude krajší a možno aj horší, ... ale bude. Zvažujme, dokazujme, konajme, nie ale za chrbtom a v zákulisí... a nedovoľme, aby medzi nami prevládla citová chudoba, aby sa z nás stali ľúti nepriatelia.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+4 #3 Mlčať a kľačať pred nespravodlivosťou NETREBAPavel Surový 2016-01-10 20:44
Áno pekne pani Pucovská napísala rivalita a kritika je dobrá a miestna s tým súhlasím a tak sa aj má pracovať. Iné je keď ta kritika neprichádza k tým čo ju majú počuť a robia si všetko po svojom a míňajú naše peniaze.

Nás Slovákov je málo a preto musíme všetci spolupracovať. Nesmieme sa trieštiť. Prečo nás trieštia tí ktorí teraz vládnu v Národnostnej rade? My nie sme Slováci?

Preto sme sa aj my Slováci vpred! zjavili aby sme spojili všetkých Slovákov. Slováci spolu sme silnejší! Koreň hriechu sú 10 ľudia ktorí držia všetky nitky u nás Slovákov. Ja nemám problém s ostatnými 52999 Slovákmi spolupracovať.

Naše tvrdenia argumentujeme dokumentami do ktorých ťažko prichádzame a niekomu sa to môže javiť ako hádka alebo roztržka. Keby ste videli ako sa zneužívajú zákony a štatút a s nepoctivými za istým stolom nemôžeme sedieť.

Pani Pucovská viete mi poradiť ako zápasiť s " politickými dravcami" v našej slovenskej komunite, ktorí sú tak dlho pri politickom hrnci niektorí 15 rokov a iní aj 25 rokov a privlastnili si a vžili sa so slovenskými inštitúciami a aj média že sú to ich súkromné majetky do smrti?

Čo robiť v takom prípade keď tí čo teraz vládnu na čele s Annou Tomanovou-Makanovou si myslia, že sú bohom daní a cudzie názory totálne ignorujú? Keď nikoho nechcú počúvať, ani vzdelaných, ani odborníkov, ignorujú všetko čo nie je ích a zapájajú a zamestnávajú len tých čo sum politickí podobní? Kto je tu na vinne?

Ja mlčať a kľačať pred nespravodlivosťou, zneužitiami, porušovaním zákonnou, podvodmi a korupciou NEBUDEM!
Nahlásiť administrátorovi
+9 #2 Nezhodujem sa!Lida 2016-01-09 23:08
Alebo nepristavam nazvat' ludi "smely zajkovia", lebo v Srbsku je taka situacia aka je.....jednoducho ludia maju svoje myslenie, ale boja sa ho vyjadrit', alebo podpisat' pod co napisali.....Ak nieco napisali, neznamenà hned', že aj intriguju.....jednod ucho nemožu sa podpisat', lebo diet'a im nedostane štipendiu, alebo nedostane, pracovne miesto , lebo sa hned' zbada, že jeho "otec" mysli to aj to....
a v ludoch kluje nepràvost', tak aj tieto internetove diskusije služia aj ako nejaky ventil na vyfukanie -vypovedanie toho co ma na duši alebo mysli....Ak piše neznamena, hned', že aj intriguje.....Jednod ucho chce to povedat' a nechce trpet' nàsledkàmi, alebo aby jeho blizky mali nejake neprijemnosti....Ale neznamena hned', že je aj smeli zajko....
Tak ja to vidim z daleka , a informacie viac menej beriem cez internet! A možem povedat, že nie su spravodlivy ty na cele, ale ani ty co sa nùkajù nemaju ciste duše....
Nahlásiť administrátorovi
+8 #1 Spoločné i spoločenské cielevalent belehrad 2016-01-06 18:50
Podorujem prianie, činenia aktérov aj slovenskej komunity v Srbsku v pestovaní vzájomnej spolupráce, kladného stavu k ináč mysliacím a zvažujúcim realitu a k realizujúcim úpravy spoločenských procesov. Bez trieštenia i zlých činov potrebné sú nám: rozvaha, (seba)kritické, múdre, kreatívne myslenie meniace každodennosť, konkrétne návrhy pre zmeny vo vychovávaní duchovne i hmotne bohatého človeka, v budovaní štátu. Dôkazom toho majú byť vlastné skutky, hodnotenie i zveľadenie hospodárskeho, politického, sociálneho, kulturného, vzdelávajucého, morálneho, naboženského a iného pôsobenia i postavenia jednotlivca, komunity. Nutné je, pre to, vlastnenie súčasných vedomostí, ich rozrast a uplatnenie. K cieľom by patril i pocit radosti z plodov úžitočnej práce. Na počet chradnúcu slovenskú komunitu v Srbsku i také jej povedomie spoločenské ciele by mali prameniť tak zo slobody, z dohody o trvaloudržateľnosť i vzrast komunity, z úcty človeka, spolucítenia ako i zo súdržnosti, humánnosti, blahobytu i štastia každej bytosti.
Z pokroku spoločnosti.
Valent, Belehrad
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články