Dňa 27. januára vo všetkých školách v Srbsku sa svätí školská slávnosť „slava" Svätého Savu, ktorý je považovaný za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Srbská pravoslávna cirkev (SPC) dnešný deň označuje červenými písmenami. Pre silný kult Sv. Savu srbské pravoslávie sa niekedy pomenúva „svätosávie". Ide teda o nanajvýš významnú osobnosť a významný cirkevný sviatok, ktorý iste treba oslavovať. Či však cirkevné obrady patria do školy, o tom sú už názory rozdielne. Tie by asi mali zostať v chrámoch, do školy patrí vzdelanie. To by sa muselo rozdeliť, keďže je Republika Srbsko Ústavou definovaná ako sekulárny a nie cirkevný štát. Cirkevnými pravoslávnymi obradmi v školách a nútením žiakov zúčastňovať sa v tých obradoch, sa porúša právo slobody viery a žiakom sa natíska svätenie sviatku dominantnej a privilegovanej cirkvi v Srbsku.
Oslava školskej slávnosti v Kysáči sa dnes usporiadala v pravoslávnom kostole (Foto Anna Legíňová)
Vo všetkých školách sa pri príležitosti dnešného dňa spievala Svätosavska hymna, organizovali sa rôzne programy, súčasťou ktorých boli slávnostné piesne a básne, výstavy literárnych a výtvarných prác venovaných osobnosti svätého Savu.
Svätý Sava bol čelnou osobnosťou v osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným osvietencom, ktorý kládol základy srbského školstva. Vzhľadom na to, že dal veľký prínos i k utváraniu moderného srbského štátu, uctievajú si ho aj štátne inštitúcie...
O Svätom Savovi Miloš Crnjanski v minulom storočí napísal, že bol diplomatom-politikom, cirkevno-štátnym organizátorom, kultúrno-osvetovým tvorcom a spisovateľom. Podľa jeho názoru, v srbských dejinách nejestvuje nič, čo by sa vyrovnalo duchovnej nadstavbe diela Svätého Savu.
No nie vždy v srbských dejinách sa život a dielo Svätého Savu velebilo a uctievalo. Po Druhej svetovej vojne, roku 1947 komunistická moc zhodnotila, že Svätému Savovi viac nepatrí miesto v školách. V novších dejinách oslava Dňa Svätého Savu ako školského sviatku bola znovu zaktualizovaná v roku 1989 a zrealizovaná na začiatku deväťdesiatych rokov.
Katarína Pucovská