Láska je výhrou života

„...je to znova o tej láske... ja mám asi nakódované, že mám písať o láske... v prvom rade preto, že som ju dostala hojne od mojich rodičov a som šťastná, že ju môžem opätovať," trochu s rozpačitým úsmevom sa vyznáva Viera Benková, ktorá si v tomto roku na plecia nakladá 77. krížik. Dve sedmičky, – sedmička je vraj číslica lásky a naša poetka jej má teda dvojnásobok. Z toho dvojnásobku, do veršov nedávno poskladala jednu svoju lásku a svoje tajné sny, ktoré zverejnila vo svojej sedemnástej básnickej zbierke Studňa a voda. O inej láske, láske k svojeti, o láske k človeku, k blížnemu... je ďalšia kniha, ktorá takmer v rovnakom čase a v tom istom vydavateľstve (SVC v Báčskom Petrovci, koncom roka 2015) vyšla s autorským podpisom Viery Benkovej a Etely Farkašovej. V knihe Zbližovanie /Dvojrozhovory sa autorky spoločne snažili priblížiť naše dva svety: Srbsko, resp. Vojvodinu a Slovensko.

 

Etela Farkašová a Viera Benková v matičnom ústredí v Báčskom Petrovci na literárnom večierku roku 2010

 

Etela Farkašová a Viera Benková v matičnom ústredí v Báčskom Petrovci na literárnom večierku roku 2010

 

Po úspešnej spolupráci na troch antológiách (poézia, próza a eseje a štúdie), ktoré boli s feministickým aspektom a po špecifickom dialógu dvoch autoriek, čiže výbere z ich tvorby prezentovanej ako celok, ktorý vyšiel po srbsky (U zatišju sna, Prometej, Nový Sad 2012), Viera Benková a Etela Farkašová ako spoluautorky pripravili ďalšie, tentoraz trochu iné dialógy. Kniha Zbližovanie / Dvojrozhovory prináša viac ako dve desiatky rozhovorov, ktoré uvedené autorky urobili s osobnosťami slovenského literárneho života z Dolnej Zeme a Slovenska.

 

Láska je výhrou života

 

Nová kniha Zbližovanie/ Dvojrozhovory zachytáva živé spony medzi slovenskými spisovateľmi na Dolnej zemi a na Slovensku; v dialógoch, ktoré autorky viedli so spisovateľmi v oboch literatúrach, zarezonujú mnohé ohlasy a snahy lepšie sa poznať. Spisovateľka, filozofka a prekladateľka Etela Farkašová urobila rozhovory s autormi, z Dolnej zeme a naša poetka Viera Benková s tými na Slovensku. Ich rozhovory boli 4 roky uverejňované na Slovensku v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch a u nás v Novom živote.

Táto jedinečná spolupráca dvoch významných spisovateliek svedčí o zaujímavých paralelách a živých sponách medzi slovenskými literatúrami v materskej krajine a na Dolnej zemi. Podobnosť tém, ktoré v poézii ako aj v próze bývajú často zastúpené potvrdzujú, že sme si veľmi blízki, že sú naše korene spoločné. Tiež názory zaznačené v esejistike zarezonujú neraz podobnými subjektívnymi pohľadmi na súčasnosť ale i na minulosť... V najnovšej knihe rozhovorov autorky preto v predslove vyjadrujú spoločné želanie, vnímať slovenskú literatúru v materskej krajine a v diaspóre, ako organický celok.

 

Láska je výhrou života

 

Studňa a voda je spoveď Viery Benkovej, osobná lyrika. „Asi sú ľudia prekvapení, že ja v tomto veku píšem o láske... ale láska môže mať neslýchané rozmery a rôzne podoby: medzi mužom a ženou, priateľská, k deťom, vnúčatám, zvieratám... Láska vo mne ešte prebýva, avšak ľudia sa pomaly vytrácajú z môjho života. Lásku, ktorú tým odišlým nemôžem priamo dať, vyhrniem aspoň na papier. V básňach uvažujem aj o tom, čo prežívam, o mojich blízkych, o najväčšej láske priateľskej, ktorá je u mňa asi sublimáciou všetkých doterajších!... " vysvetľuje ďalej V. Benková, ktorá tiež prezrádza, že do zbierky zaradila aj krátke haiku námety a zenové variácie. Do tých, akoby miniatúrnych obráštekov vpratala veľa. Trochu však odstúpila od prísnych pravidiel tejto zhustenej formy poézie. V nej by mala dominovať príroda, kým človek by mal byť len pozorovateľom, alebo jej obdivovateľom. U nás, v západnejšej časti sveta, to ale nebýva tak: my seba staviame do centra a príroda je tu, aby sme mali kde byť.

 

Viera Benková (Foto: Martin Pucovský)

 

Viera Benková (Foto: Martin Pucovský)

 

Studňa a voda je poézia o láske, ale naviazaná na čosi zemské, tunajšie..."Už v predchádzajúcich zbierkach som si všímala našu rovinu, panónsku zem, o ktorej aj Michal Babinka veľakrát písal. Tá naša hruda má odtiene sivej, striebornej, bielej, sivo-hnedo-fialovej...a spolu s hmlou vytvárajú prekrásne farby...Aj láska má tie odtiene a tie mám aj ja v mojej poézii...Z toho dôvodu aj tá studňa (trochu som aj nostalgická), z ktorej sa cez lásku môžeme dosýta napiť zdravej, čírej, živnej vody. Preto sú aj zviazané tie dva symboly: láska – studňa a voda v nej," takto hovorí Viera Benková o svojej najnovšej básnickej zbierke. V básňach sa zdôveruje, ale aj radí. Láska ešte v nej prebýva... láska je výhrou života...

 

Smútok
Ľudia sa pomaly vytrácajú z môjho okolia,
miznú sťa suché listy na strome z jesene...

Kam sa len podeli blízke známosti,
dni, mesiace, roky,
vzácni priatelia a dôverné chvíle?

Sťaby sa všetko zosúvalo do prepadliska tmy
zanechávajúc po sebe len smútok a clivé žiale,
ale i mnohé nejasné otázky a neúplné odpovede...

Ľudia sa pomaly vytrácajú z môjho života
čas mi do srdca vpichuje ostnaté tvrdé žiale,
avšak navzdory všetkému láska ešte prebýva vo mne...

...ona je výhrou života...

V zbierke Studňa a voda sú básne z najnovšej tvorby Viery Benkovej, z ktorej iba niekoľko bolo knižne publikovaných vo výbere z poézie Herbár zeme, ktorý v roku 2015 vydal Spolok slovenských spisovateľov na Slovensku.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 galeria poeticap. 2016-02-22 12:30
Človeče, prečo si vzpriamený ?
Nazerať do neba
Pravej domovine
Úprimne, nevinne...
Či chváliť potešený
iba
blahá nižím
Ako bytosť štvornohá
Čo len zemské dozerá
O svoje brucho dbá
jedine
Samoľubosť tá láska
Prevrátene sladká
v márnosti
Sebecký naozaj,opravdu buďme
A svoju dušu ľúbme si
- rozvážne
Anjelsku sestru čo nestarne
A zrieť môže do večnosti
dokonale
Trhajme laná, tulácke nite
Korene dočasné tlejúce pachom pých
Nedriemme, nespite
Poďme do hôr, do výšin
vrchov, krížových, svätých
....................
psd, feb. 2016
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články